Najvyšší kontrolný úrad odhalil, že verejné budovy u nás neznižujú svoje energetické nároky tak, ako sme sa zaviazali. V budúcnosti nám kvôli tomu môžu zo strany Komisie hroziť sankcie.
Slovensko v plnení cieľov v oblasti energetických úspor zaostáva. Odhalil to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý spolu s kontrolnými inštitúciami z ďalších krajín EÚ preveroval, ako Slovensko dodržiava svoje záväzky v oblasti úspor energie, najmä v budovách ústredných orgánov štátnej správy (ÚOŠS).
Kontrolóri NKÚ sa zamerali na obdobie rokov 2014 až 2016 a skontrolovali rezort dopravy, rezort životného prostredia a Environmentálny fond.
Kontrola mala preveriť počet obnovených budov, ako aj zistiť úsporu energie a finančné zabezpečenie projektov. Slovensko sa totiž zaviazalo prijať opatrenia energetickej efektívnosti a znižovať energetické nároky verejných budov každý rok o 52,17 GWh do roku 2020.
„Tento cieľ sa však podarilo splniť len jediný raz, a to v roku 2015. V ostatné sledované obdobie bol tento záväzok splnený len na 63 % v roku 2014, a na 44 % v roku 2016,“ zhrnul NKÚ výsledky kontrol. Celú záverečnú správu kontrolórov si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.
Bratislava bez eurofondov
Výrazným hendikepom a jedným z dôvodov neplnenia záväzku energetickej efektívnosti bol podľa NKÚ fakt, že Bratislavský samosprávny kraj je vylúčený z prijímania financií z európskych fondov.
„Väčšina budov ústredných orgánov štátnej správy sa pritom nachádza práve v tomto regióne. Financovanie takej dôležitej kapitoly je nedostatočné a neexistuje ani alternatívny spôsob či viaczdrojové financovanie pre bratislavský kraj,“ upozornil úrad.
„Národný fond energetickej efektívnosti, ktorý mal slúžiť na podporu financovania obnovy verejných budov, nebol doteraz vytvorený.“
Na obnovu budov ÚOŠS boli podľa zistení NKÚ plánované financie celkovo z troch zdrojov – zo štátneho rozpočtu, z Európskeho štrukturálneho a investičného fondu a prostriedky z Environmentálneho fondu získané z výnosov z predaja emisných kvót.
Plán : realita – 139 : 2
Obnova verejných budov mala vo väčšine prípadov predstavovať zateplenie obvodového, strešného plášťa či výmenu okien a dverí tak, aby sa dosiahlo výrazné zníženie spotreby energie.
„Vláda od roku 2015 určila na obnovu 139 objektov a vyčlenená suma za roky 2016 a 2017 predstavovala viac ako 28,6 milióna eur. Za kontrolované obdobie však boli obnovené len dve budovy,“ uviedol NKÚ.
Kontrolóri vo svojej záverečnej správe taktiež upozornili, že pri porovnaní objemu financií, ktoré sú dostupné z európskych fondov (OP KŽP) na roky 2014 – 2020, s celkovým počtom žiadostí je zrejmé, že obnovu verejných budov v potrebnom rozsahu európske zdroje nedokážu pokryť. Štát by mal preto hľadať ďalšie možnosti financovania.
„Plnenie cieľa úspor energie je ohrozené. Z výsledkov kontroly vyplynulo, že okrem nedostatočného finančného zabezpečenia realizácie obnovy verejných budov sa neplní ani časový harmonogram ich obnovy,“ uviedol NKÚ.
Hrozia aj sankcie
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.