Finančné prostriedky z Únie na podporu energetickej efektívnosti podnikov, ktoré presiahli dve miliardy eur, prispeli len mizivou mierou k naplneniu klimatických cieľov.
Financovanie EÚ nie je stále dostatočne prepojené s potrebami podnikov v členských štátoch. O skutočnej pridanej hodnote financovania EÚ sa preto dá pochybovať. Vyplýva to z výsledkov auditu, o ktorých informoval Európsky dvor audítorov (odkaz na celú správu audítorov nájdete na konci článku).
Energetická efektívnosť je dôležitou súčasťou ambície EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. V tejto oblasti zohrávajú významnú rolu aj podniky. EÚ preto v rokoch 2014 až 2020 vyčlenila značné finančné prostriedky na podporu zlepšenia ich energetickej efektívnosti.
Únia vo všeobecnosti stanovila ciele na zlepšenie energetickej efektívnosti, teda zníženie konečnej spotreby energie, o 20 % do roku 2020 a o 32,5 % do roku 2030 v porovnaní so spotrebou energie, ktorá bola pre tieto roky vypočítaná v referenčnom scenári z roku 2007. Komisia nedávno v rámci cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050 navrhla, aby sa konečná spotreba energie do roku 2030 znížila dokonca až o 36 %.
Najvýznamnejšími fondmi EÚ zameranými na zlepšenie energetickej efektívnosti v podnikoch sú Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond, z ktorých boli v rokoch 2014 až 2020 na tento účel vyčlenené finančné prostriedky vo výške 2,4 miliardy eur. Zistenia audítorov však ukazujú, že tieto financie neboli vynaložené dostatočne efektívne.
Čo ukázal audit?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.