Bratislava – Znížiť výrobu elektriny z uhlia
a zefektívniť jeho spaľovanie v teplárňach. Asi takto možno
zhrnúť dva hlavné piliere štátnej energetickej koncepcie Českej
republiky. Práve tá v súčasnosti „zreje“
v medzirezortnom pripomienkovacom konaní. „Štátna
energetická koncepcia je strategický dokument, ktorý by mal obecnej i
podnikateľskej verejnosti priniesť stabilnú elektrinu za prijateľnú
cenu. Zároveň má garantovať investorom bezpečné prostredie pre ich
investície do energetiky,“ vyhlásil Martin Kuba minister
priemyslu a obchodu Českej republiky (MPO).
Foto:
Dreamstime.com
K jadru veci
Kľúčovým prvkom pripravovanej koncepcie zostáva orientácia na
jadrovú energiu. Práve tá v štruktúre spotreby primárnych
zdrojov energií je zastúpená najvýraznejšie, od 30 do
35 percent.
Koncepcia tak ráta s dostavbou dvoch blokov
v Temelíně a jedného bloku v jadrovej elektrárni
v Dukovanoch. „Jadrové elektrárne sú v našich podmienkach
jediným objemovo významným zdrojom, ktorý neprodukuje CO2
a umožní nám splniť príslušné medzinárodné záväzky,“ vyhlásilo
MPO.
Na plný plyn
Druhou najviac zastúpenou „položkou“ v štruktúre
spotreby sú plynové palivá od 20 do 25 percent. Koncepcia ráta
s rastúcou úlohou predovšetkým zemného plynu v teplárenskej
oblasti, pri takzvaných kogeneračných systémoch, pri výrobe elektriny
či v doprave.
D-OZE-RAŤ na byrokraciu
Do tretice dokument predpokladá i ďalší rozvoj obnoviteľných
a druhotných zdrojov energie. Pritom však jasne deklaruje, že
bude musieť prebiehať bez dotácií či významnejšej finančnej podpory
zo strany štátu. „Do roku 2025 koncepcie počíta predovšetkým s
biomasou a teplom okolia, takzvané tepelné čerpadlá, potom s
fotovoltikou na strechách a ďalších plochách,“ pokračuje MPO.
Čítajte: Uhol
pohľadu. Štátna energetická koncepcia ČR
Podpora štátu sa má sústrediť predovšetkým do zjednodušovania
povoľovacích konaní, mediálnej podpore, či dostupných kapacitách
v distribučných siatiach.
Kvapku triezvejšie
Najopatrnejší prístup koncepcie je badateľný pri rope. Nepopiera
síce potrebu jej opúšťania, no nekladie si nerealizovateľné ciele.
„Odchod od ropy je žiaduci, ale bude prebiehať postupne, takže
i v roku 2040 budú kvapalné palivá stále zaisťovať
70 percent energie v doprave,“ konštatuje dokument.
Pričom dlhodobú zmenu podľa rezortu by mohol priniesť len
neočakávaný vonkajší vývoj. „Nie však napríklad nejaká
krátkodobá ropná kríza,“ upresňuje ministerstvo. Celkovo
kvapalné palivá majú byť zastúpené od 14 do 17 percent.
Čítajte: Aktualizovaná
štátna energetická koncepcia Českej republiky [pdf, 4578 kB]
Ďalšia oblasť, ktorá je nedostatočne riešená, je prístup
k alternatívnym zdrojom energií – biomasa a energetické
využitie odpadu. Chýba návrh politiky pre zaistenie týchto
komponentov pre energetiku. Pritom tvorí základnú náhradu za hnedé
uhlie.
Na uhol
Posledným a zároveň najdiskutovanejším prvkom celej koncepcie
je znižovanie spotreby uhlia. Koncepcia totiž predpokladá zníženie
uholnej energetiky do roku 2025. Tomu má slúžiť postupné odstavovanie
starých uholných elektrární a zároveň už neráta s výstavbou
nových „To znamená zníženie podielu uhlia na výrobe elektriny
zhruba na tretinu súčasného stavu, čo vytvorí dlhodobý dostatok pre
teplárenstvo,“ uzatvára MPO.
Rovnako dokument očakáva úplný odchod od energonosiča pri malých
kotolniach.
Štruktúra spotreby primárnej energie do roku 2040
Jadrové palivo - 30 až 35 percent
Plynné palivá - 20 až 25 percent
Obnoviteľné a druhotné zdroje - 17 až 22 percent
Kvapalné palivá - 14 až 17 percent
Tuhé palivá - 12 až 17 percent
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.