Uhol pohľadu. Štátna energetická koncepcia ČR

Pozrite si ju očami analytika České Spořitelny Petra Bárteka, výkonného riaditeľa Teplárenského sdružení ČR Martina Hájeka, Barbory Půlpánové, hovorkyne ČEZ a Martina Maňáka, hovorcu EPH.

1.) Ako vo všeobecnosti hodnotíte dokument. V čom vidíte najväčšie výhody, v čom úskalia dokumentu?

Petr Bártek: Návrh SEK (Státní energetická koncepce) hráčom na trhu ukazuje, akú cestu bude štát v budúcnosti preferovať. Ponecháva ale pomerne veľkú voľnosť prirodzenému vývoju a nerieši územné limity na ťažbu hnedého uhlia. Takýto voľnejší prístup je pozitívny, pretože Českej republike umožňuje reagovať na zmeny na trhu. V súčasnosti si totiž nikto netrúfne povedať, ako bude vyzerať elektroenergetika v Európskej únii (EU) za desať rokov.

Pri pohľade na konkrétne návrhy zaráža jednoznačné preferovanie jadrovej energie pred ostatnými zdrojmi. Budúcnosť a ekonomická výhodnosť jadra je príliš závislá na ekologickej politike v EU a rovnako na stave energetického sektora v okolitých štátoch. Nevidím preto s výnimkou ekológie dôvod ho jednoznačne preferovať pred plynom a uhlím. Ja by som skôr podporoval zaručenie nezaujatého prístupu a jasných požiadaviek napríklad na bezpečnosť. Preferovať jadro pred ďalšími zdrojmi by som začal až po vyjasnení ekologickej politiky EU, k čomu dôjde zrejme až po roku 2015.

Naopak, obmedzenie podpory nových obnoviteľných zdrojov je realistickou reflexiou lokálnych možností. Vietor a slnko v našich klimatických podmienkach majú len malú šancu niekedy v budúcnosti dosiahnuť ekonomickej návratnosti bez dotácií. Je preto lepšie, ak ich rozvíjajú štáty, v ktorých na to šance je.

Martin Hájek: Navrhovaná koncepcia je určite dôstojným nástupcom tej súčasnej. Česká republika smeruje k široko diverzifikovanému energetickému mixu, akým sa v EU môže pochváliť len veľmi málo krajín. Diverzifikácia znižuje riziko v prípade výpadku niektorého zdroja a zároveň má priaznivé ekonomické dopady. Základným úskalím je samozrejme uvedenie koncepcie do praxe. Ani najlepšia koncepcia totiž nemá zmysel, ak sa ňou nikto neriadi.

Barbora Půlpánová   

Barbora Půlpánová: Komentovať kroky nášho majoritného akcionára nám neprislúcha. Dokument bol navyše len postúpený do medzirezortného pripomienkovacieho riadenia a vláde bude predložený až koncom augusta. Môžeme však konštatovať, že Státní energetická koncepce akcentuje predovšetkým otázku bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok energií a počíta s výrobou podstatnej časti elektriny v jadrových elektrárňach, čo je v súlade s dlhodobou stratégiou Skupiny ČEZ.

Martin Maňák: Posledný návrh dokumentu zaznamenal výrazné vylepšenie oproti verzii z počiatku roka. Dôležité je, že je riešená i surovinová politika štátu. Dochádza tak k prepojeniu potrieb primárnej energie s celkovou spotrebou energií. Koncepcia je založená na pomerne rozumne štruktúrovanom a i výhľadovo realistickom výrobnom portfóliu zdrojov.

V návrhu dokumentu by bolo rozumné dopracovať stratégiu úspor primárnej energie ako celku. Harmonizovať ju tak so zámerom európskej smernice o účinnosti, ktorá klade na Českú republiku požiadavku vytvoriť úsporu k roku 2020. Dôležité bude i prepojiť a harmonizovať prevádzkovú a investičnú podporu zdrojov.

Logicky s ohľadom na naplnenie limitu v OZE dôjde výraznému obmedzeniu podpory OZE, čo by nemalo mať dopad na podporu zdrojov dodávajúcich teplo – teda na kogeneračnú výrobu.

Pomerne všeobecne je popísaný prístup ČR k smart Grid a technológiám, v implementačnom pláne by bolo vhodné špecifikovať kroky, ktoré chce vláda spraviť pre modernizáciu energetiky i z hľadiska podpory dodávateľskej sféry. Zvýšiť tak konkurencieschopnosť dodávateľského segmentu, ale pritom zachovať dostupnú cenu energií pre priemysel a obyvateľstvo.

---

Čítajte: Aktualizovaná štátna energetická koncepcia Českej republiky [pdf, 4578 kB]

---

Ďalšia oblasť, ktorá je nedostatočne riešená, je prístup k alternatívnym zdrojom energií – biomasa a energetické využitie odpadu. Chýba návrh politiky pre zaistenie týchto komponentov pre energetiku. Pritom tvorí základnú náhradu za hnedé uhlie.

2.) Najviac sa dokument zrejme dotkne uhoľných elektrárni. S uhlím sa rata predovšetkým v teplárenstve. Aký dopad to bude mat na producentov uhlia a teplárov?

Foto: Petr Bártek   

Petr Bártek: Podiel hnedého uhlia na energetickom mixe bude v budúcnosti aj tak klesať. O to sa už „zaslúžilí“ spory Czech Coal s ČEZ-om a nejasnosti okolo pravidiel prípadného prelomenia ťažobných limitov. Pokiaľ bude realizovaný nápad na dočasné obmedzenie exportu elektriny z hnedouhoľných elektrární okolo roku 2015, bude to veľmi významný zásah do sektoru. Na jednej strane to síce odsunie problém rastu cien tepla, na druhej strane to ale otrasie dôverou investorov v sektore a výrazne zníži príjmy štátu z elektroenergetiky. Lepšie by preto bolo už teraz hľadať cesty k diverzifikácii mixu i v teplárenstve.

Martin Hájek: Je zjavné, že ťažba uhlia v České republike bude postupne klesať a je treba sa na to pripraviť. Ubúdajúce zásoby by mali byť využité čo najefektívnejšie. To znamená prednostne v kombinované výrobe elektriny a tepla - teda v teplárenstve, kde je zároveň najťažšie uhlie nahradiť. Teplárne budú musieť svoje zdrojové portfólio viac diverzifikovať využívaním biomasy a komunálneho odpadu. Časť uhlia postupne nahradiť.

Prísne požiadavky na ochranu životného prostredia povedú k tomu, že špičkové kapacity budú postupne prestavané na zemný plyn. Ten sa tiež uplatní v menších zdrojoch, kde sa očakáva rozvoj kogenerácie (kombinovanej výroby tepla a elektriny) na báze plynových motorov.

Barbora Půlpánová: Podiel našich uholných elektrární bude rapídne klesať úplne v intenciách energetickej koncepcie. Len tri elektrárne prechádzajú či už prešli modernizáciou, ktorá má za ciel zvýšiť účinnosť a znížiť emisie. Zo súčasných šesť tisíc megawattov v uhlí budeme v dlhšej perspektíve prevádzkovať len asi tretinu. Napríklad modernizácia elektrárne Tušimice II priniesla zvýšenie čisté účinnosti z 34 percent na 39 percent, čo v konečnom dôsledku znamená úsporu asi 14 percent primárnych palív - teda uhlia. Zároveň chceme posilňovať svoj podiel v regulovaných oblastiach so stabilnými výnosmi bez ohľadu na vývoj situácie na trhu – napríklad v teplárenstve.

---

Čítajte: Uholným elektrárňam v Čechách odzvonilo. Predpokladá nová energetická koncepcia ČR.

---

Martin Maňák: Návrh jednoznačne podporuje využitie hnedého uhlie pre kogeneračnú výrobu. Ako s ohľadom na plánovaný útlm výroby elektriny v kondenzačných zdrojoch, tak i z dôvodu implementácie IED smernice (Smernica o priemyslových emisiách) dôjde k znižovaniu spotreby hnedého uhlia. To je i spojené s poklesom ťažby. Teda by nemal vzniknúť nedostatok hnedého uhlia pre teplárenské zdroje k horizontu rokov 2030 - 2035. Preto sa javí ako správny krok nerozhodovať o takzvaných limitoch ťažby. Toto rozhodnutie posunúť k roku alebo až za rok 2014. Vtedy by už malo byť jasné, ako to dopadne s dostavbou Jadrovej elektrárne Temelín a i skutočným naplňovaním IED smernice.

Ťažba za limity dáva zmysel iba vtedy, ak bude preukázateľná potreba využitia hnedého uhlia.

3.) Obnoviteľné zdroje energií podľa návrhu zostanú do značnej miery „odstrihnuté“ od štedrých dotácii. Na druhej strane sa nevylučuje ich rýchlejší rozvoj ako vyplýva zo záväzkov voči Európskej únii. Je to vôbec uskutočniteľné?

Petr Bártek: Podľa rôznych štúdii je u nás stále veľký priestor pre produkciu z biomasy, no bez dotácií sa to v najbližšej dobe určíte neobíde.

Martin Hájek: Veľká časť biomasy je dnes využívaná pri spoluspaľovaní s uhlím v elektrárňach s nízkou účinnosťou. Presunutie tejto biomasy do kombinovanej výroby elektriny a tepla by znamenalo významný príspevok k planeniu cieľa bez potreby zvyšovať objem podpory. Ciel do roku 2020 už totiž nie je formulovaný vo vzťahu k elektrine, ale k celkovej hrubej konečnej spotrebe energie.

Výrazný potenciál má rozvoj malých OZE v menších obciach, kde je súčasne potreba nahradiť uhlie. Jeho spaľovanie v malých zdrojoch má totiž neprijateľný dopad na ovzdušie. Využitie obnoviteľných zdrojov v tejto oblasti významne podporí uhlíková daň na fosílne palivá, s ktorej zavedením sa ráta od 1.januára 2014.

Barbora Půlpánová:  Čisté zdroje energie podporujeme a hrajú jednoznačnú úlohu v budúcom energetickom mixe Európy. V České republike ide primárne o plné využitie potenciálu súčasných vodných elektrární a ďalšie spaľovanie biomasy. Pre veľké veterné a solárne elektrárne tu však nie sú tie najvhodnejšie podmienky, preto do týchto projektov chceme investovať skôr v zahraničí.

Martin Maňák:  Ide o celkovo logickú aktualizáciu národného plánu, kde je v určitých segmentoch štruktúra OZE už preplnená. Tým mám na mysli fotovoltické elektrárne. No v iných segmentoch k naplneniu nedochádza napríklad pri veternej energii. Tomu by mala byť i prispôsobená štruktúra podpory. Preto naplnenie limitov Českej republiky vo výrobe OZE je k roku 2020 splniteľné.

---

Čítajte: České ťažobné firmy čakajú vyššie poplatky

---

4.) Aký potenciálny dopad môže mat uskutočňovanie SEK na okolité krajiny, predovšetkým Slovensko?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.