Kontrolovať CBAM certifikáty pri množstve dovozov, ktoré vstupujú na trh EÚ, bude ťažká úloha, vysvetľuje Dáša Šuleková.
Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, teda CBAM (z angl. Carbon Border Adjustment Mechanism), známy aj ako tzv. uhlíkové clo, je novým nástrojom, ktorý má „ochrániť“ európsky priemysel pred dovozmi z tretích krajín, kde výrobcovia nemusia platiť za produkované emisie. Od roku 2024 sa dostáva do praxe. CBAM sa pritom zatiaľ vzťahuje iba na vybrané dovozy, napríklad cement, oceľ či elektrickú energiu.
Dokáže však „uhlíkové clo“ naozaj zaistiť európskym firmám konkurencieschopnosť? V čom naráža implementácia na problémy? A ako na krok EÚ zareagujú ostatné krajiny sveta? O tom všetkom hovorila na minulotýždňovej konferencii Carbon Day 2024 Dáša Šuleková generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR, v minulosti dlhoročná pracovníčka Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
Začala sa prechodná fáza
Základným cieľom tzv. uhlíkového cla je vyrovnať podmienky medzi európskym priemyslom a podnikmi zo štátov mimo EÚ, ktoré nie sú zaťažené emisnými kvótami. CBAM má do cien dovozov de facto premietnuť náklady, ktoré európski výrobcovia hradia tým, že musia nakupovať emisné kvóty.
„Vďaka uhlíkovému clu by sa nemalo stať, že napríklad cement bude nekonkurencieschopný, pretože sa sem dovezie cement z tretej krajiny, ktorý bol vyrobený za iných podmienok a s inými emisnými limitmi,“ uviedla Dáša Šuleková. Dôvodom pre zavedenie CBAM podľa nej bola aj snaha EÚ podporiť globálnu dekarbonizáciu, pretože uhlíkové clo by malo donútiť tretie krajiny, aby začali do dekarbonizácie investovať.
Ako priblížila, v súčasnej dobe sa systém nachádza v prechodnej fáze. Mechanizmus momentálne funguje iba v režime podávania správ a bez platobných povinností. CBAM sa pritom vzťahuje na odvetvia s vysokými emisiami uhlíka a vysokým rizikom úniku uhlíka, konkrétne na dovozy železa a ocele, hliníka, cementu, elektrickej energie, vodíka a výroby hnojív.
Ďalšia fáza by mala zahŕňať ďalšie komodity, vrátane plastov. Od 1. januára 2026 má pritom CBAM fungovať „naostro“ s tým, že postupne sa zavedie aj spoplatnenie emisií paralelne s rušením bezplatnej alokácie kvót v systéme EU ETS. Predpokladá sa, že v roku 2034 nebudú v obehu žiadne emisné kvóty a všetko sa bude riešiť cez uhlíkové clo.
Výpočet emisií bol zatiaľ podľa D. Šulekovej pomerne jednoduchou záležitosťou, pretože boli v prechodnej fáze vypĺňané na základe štandardných referenčných hodnôt. Od januára 2025 sa však musí používať už tzv. EÚ výpočet, a to aj v prípade reportu za posledný štvrťrok.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.