Teplárne zvýšili spotrebu biomasy, hlavným zdrojom tepla je však zemný plyn | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSE
Belimo 2

Teplárne zvýšili spotrebu biomasy, hlavným zdrojom tepla je však zemný plyn

Zo zemného plynu pochádzala zhruba polovica tepla, ktoré dodali teplárne na Slovensku v minulom roku.

biomasa

Ilustračné foto: Energie-portal.sk

Kľúčovým palivom na výrobu tepla v slovenských teplárňach bol aj v roku 2019 zemný plyn. Medziročne však v teplárenstve opäť vzrástla spotreba biomasy aj uhlia. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo svojej výročnej správe za minulý rok.

V tomto článku sa dozviete:

  • koľko tepla sa vlani na Slovensku vyrobilo a kam dodávky smerovali,
  • ktoré teplárne sú najväčšie a aký objem tepla dodali,
  • aké palivá teplárne využívajú a ako sa mení ich palivová základňa,
  • ako sa vyvíjala cena tepla, kde stálo teplo viac a kde menej.

Vedú bratislavská a košická tepláreň

Výrobu, distribúciu a dodávku tepla v minulom roku zabezpečovalo 351 dodávateľov. Teplo zo sústav centrálneho zásobovania teplom sa dodávalo približne do 25 000 odberných miest pre 13 000 koncových odberateľov.

Ako sme na Energie-portal.sk už priniesli, teplári v minulom roku dodali celkovo 15 173 GWh tepla, čo je v porovnaní s predošlým rokom 2018 o 0,2 % menej.

Z celkovej dodávky tepla sa spotrebovalo na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) v bytových objektoch 29,1 %, v nebytových objektoch 28,4 %, na technologické účely 36,2 % tepla a vlastná spotreba tepla u dodávateľov predstavovala 6,3 %.

K najväčším dodávateľom tepla aj v minulom roku patrili najmä štátne teplárne. Najväčší objem tepla vlani dodali Bratislavská teplárenská (približne 900 GWh) a Tepláreň Košice (zhruba 800 GWh).

S veľkým odstupom ďalej nasledujú Žilinská teplárenská a Veolia Energia Slovensko, Trnavská teplárenská, Martinská teplárenská, SPRAVBYTKOMFORT Prešov, STEFE Banská Bystrica, Nitrianska teplárenská spoločnosť a Zvolenská teplárenská spoločnosť.

teplárenstvoZdroj: ÚRSO

Polovica tepla bola z plynu

Približne polovica dodaného tepla v minulom roku pochádzala zo zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), približne 15 % zo zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Viaceré teplárne patria k najväčším poberateľom tzv. doplatkov, ktorými sa na Slovensku podporuje výroba energie z KVET a OZE. Tepláreň Košice či Tepláreň Považská Bystrica takto v minulom roku zinkasovali podporu v objeme okolo šesť miliónov eur. Téme sa podrobnejšie venujeme v tomto článku.

Najvýznamnejším zdrojom pre výrobu tepla na Slovensku bol aj v roku 2019 zemný plyn. Jeho spotreba v teplárenstve však medziročne mierne klesla, a to z 8 637 GWh na 8 597 GWh.

Na druhej strane spotreba biomasy v teplárňach vlani významne vzrástla. Kým v roku 2017 výrobcovia tepla spotrebovali 845 tisíc ton a v roku 2018 877 tisíc ton biomasy, vlani to bolo 1 062 ton.

Medziročne opäť mierne vzrástla aj spotreba uhlia. Teplárne ho v minulom roku spálili 595 tisíc ton, v predošlom roku 2018 to bolo 586 tisíc ton a v roku 2017 577 tisíc ton.

Spotreba bioplynu (326 GWh) a oleja (127 tisíc ton) zostali približne na úrovni predošlých rokov.

V percentuálnom vyjadrení pochádzala zo zemného plynu zhruba polovica vyrobeného tepla zo zemného plynu. Takmer pätinu tepla teplári vyrobili z biomasy a podobne veľký objem z uhlia. Olej mal na výrobe tepla približne desatinový podiel, z bioplynu pochádzali necelé tri percentá tepla.

Zdražel plyn, zdraželo teplo

Priemerná cena tepla na Slovensku v minulom roku podľa ÚRSO dosiahla 0,0824 eur/kWh. Oproti roku 2018 (0,0769 eur/kWh) teplo zdraželo zhruba o sedem percent. Fixná zložka tepla sa v priemere vyšplhala na 197 eur/kWh, variabilná zložka ceny bola priemerne na úrovni 0,0453 eur/kWh.

„Zmeny, ktoré ovplyvnili variabilnú zložku ceny tepla, sa týkali najmä ceny zemného plynu, z ktorého sa vyrába 50,6 % tepla, ceny elektrickej energie a emisných povoleniek CO2 . Cena zemného plynu na burze European Energy Exchange medziročne stúpla o cca 40 %, emisných povoleniek o cca 200 % a elektrickej energie o cca 30 %. Zohľadnenie týchto negatívnych faktorov sa odzrkadlilo v schválených cenách v roku 2019,“ vysvetlil ÚRSO.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Objavili najväčšie ložisko lítia na svete, ťažba má začať o pár rokov

Objavili najväčšie ložisko lítia na svete, ťažba má začať o pár rokov

V kráteri vyhasnutej sopky by sa malo nachádzať viac lítia, než v doteraz najväčšom ložisku v Bolívii.

Platia len od júla a čaká ich prvá novela. ÚRSO ide novelizovať pravidlá trhu s elektrinou

Platia len od júla a čaká ich prvá novela. ÚRSO ide novelizovať pravidlá trhu s elektrinou

Do kľúčovej vyhlášky majú pribudnúť aj nové definície.

Dováža sa menej plynu aj ropy. Energetické importy EÚ v roku 2023 klesajú

Dováža sa menej plynu aj ropy. Energetické importy EÚ v roku 2023 klesajú

V druhom štvrťroku sa medziročný pokles prehĺbil, ukazujú dáta Eurostatu.