Zastarané pece, nedostatočne vysušené drevo, inokedy úplne nevyhovujúce palivo. Znečistenie ovzdušia z individuálneho vykurovania domácností patrí medzi dlhodobé problémy viacerých regiónov Slovenska. Kvalitu ovzdušia pritom zhoršujú najmä vysoké koncentrácie tuhých častíc.

Nový zákon o ochrane ovzdušia zaviedol od polovice roka 2023 výrazne rozšírené kompetencie obcí a posilnila sa aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Slovensko k tomu dotlačil aj prehraný súd s Európskou komisiou. Mnohé novinky však zostali na papieri.

Jedným z mnohých miest, ktoré počas zimy čelia zhoršenej kvalite ovzdušia, je napríklad Prešov. Koncom januára mesto zverejnilo tlačovú správu, v ktorej upozorňuje obyvateľov na riziká spojené s kúrením tuhými palivami. Emisie vznikajúce pri spaľovaní sa držia nízko pri zemi a v niektorých lokalitách mesta sa preto opakovane objavuje zapáchajúci a „ťažký“ vzduch. V rovnakom čase na riziká nevhodného kúrenia obyvateľov upozorňovala aj Žilina.

V odpovediach na sedem otázok sumarizujeme pravidlá, fungovanie kontrol, najnovšie zistenia SIŽP, ako aj dôsledky nevhodného domáceho vykurovania.

1. Ako prebieha kontrola pri podozrení?

2. Môže inšpekcia vstúpiť do domu aj bez upozornenia?

3. Koľko kontrol inšpekcia vykonala a koľko pokút rozdala?

4. Aké sú sankcie pri opakovanom porušení zákona?

5. Prečo sa porušenie zákona často nedá dokázať?

6. Čo treba dodržiavať pri vykurovaní domu?

7. Prečo je zlé spaľovanie problémom?

Foto: Depositphotos

Platí nový zákon o ochrane ovzdušia

Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia nadobudol účinnosť 1. júla 2023. Ministerstvo životného prostredia ho presadilo s cieľom reagovať na dlhodobo nepriaznivý stav kvality ovzdušia, ktorý je podľa odhadov spojený s tisíckami predčasných úmrtí ročne. Významným zdrojom znečistenia sú pritom popri priemysle najmä domácnosti vykurujúce pevnými palivami.

Nová legislatíva zaviedla prísnejšie pravidlá nielen pre veľké zdroje znečistenia, ale aj pre malé spaľovacie zariadenia v domácnostiach. Posilnila kompetencie obcí, umožnila vykonávanie kontrol na základe podnetov a rozšírila nástroje dozoru vrátane možnosti vstupu do obydlí.

Na druhej strane samosprávy už na začiatku legislatívneho procesu upozorňovali, že so všetkými novými kompetenciami si neporadia. Pozreli sme sa, čo od roku 2023 priniesla prax a Slovenskej inšpekcie životného prostredia sme sa pýtali na výsledky kontrol.

Otázky a odpovede 

1. Ako prebieha kontrola pri podozrení?

Aby sa mohla uskutočniť kontrola, aktívny krok musia urobiť občania aj samospráva.

Ak existuje „dôvodné podozrenie,“ že malé spaľovacie zariadenie je prevádzkované v rozpore so zákonom, podnet sa podáva na mestský či obecný úrad. V prípade opakovaného podnetu má obec požiadať Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) o vykonanie kontroly na mieste.

„Ak je podozrenie, že sused vo vedľajšom dome nekúri povoleným palivom, môže byť na neho podaný podnet na MsÚ Prešov. Kontroly sa môžu vykonať len na základe prijatých podnetov od občanov. Hoci podnet dostane mesto Prešov, kontrolu bude vykonávať Slovenská inšpekcia životného prostredia alebo iná odborne kvalifikovaná osoba,“ vysvetľuje napríklad Prešov v nedávnom ozname adresovanom občanom.

Zákon ďalej hovorí, že inšpekcia následne vykoná kontrolu v teréne v čo najkratšom možnom čase, a to na základe informácií poskytnutých obcou. 

2. Môže inšpekcia vstúpiť do domu aj bez upozornenia?

Áno. Inšpekcia môže vykonať kontrolu u fyzickej osoby aj bez predchádzajúceho upozornenia vlastníka nehnuteľnosti. Zákon umožňuje inšpektorom a povereným osobám vstúpiť do obydlia na účely výkonu kontroly, pričom sa musia preukázať služobným preukazom alebo poverením. 

3. Koľko kontrol inšpekcia vykonala a koľko pokút rozdala?

Z informácií, ktoré poskytla Kancelária generálneho riaditeľa inšpekcie pre Energie-portal.sk, vyplýva, že v roku 2024 SIŽP vykonala v domácnostiach 18 kontrol a v minulom roku 2025 to bolo 24. Pri žiadnej z kontrol sa však nepotvrdilo porušenie zákona a z toho dôvodu nebola ani uložená žiadna pokuta. 

4. Aké sú sankcie pri opakovanom porušení zákona?

Ak dôjde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty k opätovnému porušeniu tej istej povinnosti alebo k nesplneniu uložených opatrení na nápravu, zákon umožňuje uložiť pokutu až do dvojnásobku hornej hranice stanovenej sankcie.

5. Prečo sa porušenie zákona často nedá dokázať?

Bývalá inšpektorka životného prostredia a členka združenia Priatelia Zeme – SPZ Monika Medovičová v komentári pre Energie-portal.sk píše, že spaľovanie zakázaných materiálov prebieha najmä v noci, no kontroly sa vykonávajú počas dňa. V takom prípade nemusí byť porušenie vizuálne zistiteľné.

Zároveň poukazuje na to, že hoci zákon umožňuje odber vzoriek popola alebo sterov zo spalinových ciest, v praxi môže byť problémom absencia metodických pokynov alebo technického a laboratórneho zabezpečenia.

SIŽP zas v reakcii pre Energie-portal.sk uvádza, že jedným z obmedzení kontrol je skutočnosť, že sa majitelia kotlov či pecí v čase kontroly často nenachádzajú doma. To následne sťažuje kontrolu vykonať.  

Foto: Depositphotos

6. Čo treba dodržiavať pri vykurovaní domu?

Kľúčové je používať vhodné palivo určené pre dané vykurovacie zariadenie - kotol, kachle, pec či kozub. V prípade, ak je palivom drevo, rozhodujúcim parametrom je jeho vlhkosť. Spaľovať treba suché prírodné drevo s vlhkosťou pod 20 percent, dodržiavať správne postupy rozkurovania a dbať na pravidelnú údržbu zariadení a komínov. 

„Vlhkosť pod 20 % je dôležitá pre efektívne spaľovanie, vyššia vlhkosť znižuje výhrevnosť a zvyšuje tvorbu dechtu,“ vysvetľoval vlani pre Energie-portal.sk expert na drevné palivá Jaroslav Pudiš s tým, že výhrevnosť „vzducho-suchého“ dreva pri vlhkosti okolo 20 % predstavuje 4 kWh/kg. „Tento stav sa dosiahne po 12 - 24 mesiacoch sušenia dreva vonku pod prístreškom.“

Zákon zároveň výslovne zakazuje spaľovanie komunálneho odpadu, stavebných materiálov, chemicky ošetreného dreva, plastov, textilu či iných nepovolených látok. Používanie smetí na kúrenie v domácnosti je zároveň zakázané aj zákonom o odpadoch.

Podstatnou zásadou je tiež pravidelné čistenie vykurovacieho zariadenia a komína.

7. Prečo je zlé spaľovanie problémom?

Znečistený vzduch nemusí byť vždy viditeľný ani citeľný, no jeho dlhodobé vdychovanie má preukázateľné zdravotné dôsledky, najmä v podobe respiračných ochorení. Spaľovanie nepovolených materiálov, ako sú plasty alebo guma, môže navyše viesť k vzniku vysoko nebezpečných látok.

Aj preto nový zákon kladie dôraz na spoluprácu obcí, inšpekcie a samotných obyvateľov, bez ktorej sa znižovanie emisií z domácností nepodarí dosiahnuť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.