Zvyšky po ťažbe dreva Slovensko využíva iba spolovice, upozorňuje odborník. Biomasa môže pokryť štvrtinu potrieb CZT. V domácnostiach drevu nahrá ETS 2.
Sú to pelety, brikety či palivové drevo v domácnostiach, ale aj drevná štiepka v prípade veľkých kotolní a teplární. Biomasa má v slovenskom energetickom mixe významné postavenie. Časť výrobcov tepla zareagovala na zdraženie plynu od roku 2022 práve väčším využívaním štiepky. Veľká časť domácností sa spolieha na tuhé palivá dlhodobo.
A dopyt po drevných palivách zrejme ešte porastie. V rôznych štádiách príprav je aktuálne viacero energetických a priemyselných projektov, ktoré stavili práve na zdroj energie pochádzajúci z lesov.
Novým impulzom je tiež tlak na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a drevo sa dostane do výhody aj po zavedení emisných povolenie pre domácnosti (ETS 2) od roku 2028, keďže dodatočný náklad na rozdiel od zemného plynu či uhlia drevné palivá nezaťaží.
Foto: Energie-portal.sk
Ceny peliet a štiepka z maxím spadli
Práve náklady sú kľúčovým faktorom pri voľbe vykurovania v domácnosti, ale aj veľkých energetických projektoch. Ceny drevných palív nie sú regulované tak ako elektrická energia či plyn, ale ich vývoj je dynamický. Nárast cien neobišiel ani tento segment.
„Cena drevných palív, štiepky či peliet, významnejšie narástla počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023. Následne sa cena mierne znížila, ale ani zďaleka nie na úroveň ceny z obdobia pred krízou,“ vysvetľuje Jaroslav Pudiš, predseda predstavenstva a riaditeľ spoločnosti BIOPEL, a.s., ktorá v Kysuckom Lieskovci spracováva menej kvalitné a odpadové drevo na drevné palivá.
V prípade energetickej štiepky sa podľa jeho slov trhové ceny začiatkom roka 2025 pohybovali zhruba na úrovni od 45 eur po 65 eur za tonu. To je podstatne menej než v rokoch 2024 či 2025, kedy ceny suroviny podľa dát Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) výrazne prevyšovali 70 eur za tonu. ÚRSO však má iba čísla týkajúce sa biomasy využívanej v teplárenstve, kde ide o ekonomicky oprávnený náklad vstupujúci do ceny tepla.
Foto: BIOPEL, a.s.
„Ku koncu roka zaznamenávame opäť mierny nárast ceny kvôli obmedzenej ponuke na trhu s guľatinou, cena bude ešte vo väčšej miere závisieť od dostupnosti suroviny, dopravy a dopytu počas vykurovacej sezóny,“ vysvetľuje J. Pudiš na margo aktuálneho roka 2025.
V ďalších rokoch očakáva ešte ďalšie mierne zvýšenie cien. Dôvodom bude stúpajúca cena a nedostatok ihličnatej guľatiny. Potom by sa mohla cena drevných palív ustáliť.
„Počas energetickej krízy 2022 vzrástli ceny plynu v dôsledku geopolitických konfliktov a obmedzenia dodávok z Ruska o viac než 50 %. Teplárne a priemyselné podniky začali viac využívať drevnú štiepku a pelety ako alternatívu k plynu. Z toho dôvodu zažívajú drevné palivá vyšší dopyt, na druhej strane sa to začína prejavovať obmedzenou dostupnosťou suroviny,“ dodáva odborník.
Drevo má nevyužitý potenciál
V centralizovanom zásobovaní teplom (CZT) sa podiel biomasy na Slovensku v ostatných rokoch pohybuje na úrovni okolo 15 - 20 %. Jaroslav Pudiš pripomína, že výrazný rast nastal do roku 2015, následne sa využívanie stabilizovalo. Legislatívne zmeny a tlak na dekarbonizáciu však podľa J. Pudiša otvárajú priestor na ďalší rozvoj.
„Osobne si myslím, že dosiahnuť 25 % podiel biomasy v CZT je reálne,“ vysvetľuje šéf spoločnosti BIOPEL, a.s. ktorá je členom skupiny ESCO Slovensko. Tá zahŕňa aj viacero veľkých hráčov na teplárenskom trhu a v oblasti tzv. garantovaných energetických služieb.
J. Pudiš argumentuje, že viac ak 40 % plochy na Slovensku tvoria lesy, čo samo o sebe vytvára obrovský potenciál k získaniu hmoty vhodnej na biomasu.
„Drevo by však nemalo končiť v zahraničí, malo by sa spracovávať u nás a to v maximálnej miere, čo by mal štát legislatívne podporiť, ale nedeje sa to. Toto je kľúčové pre drevospracujúci priemysel, ako aj pre ďalší rozvoj biomasového teplárenstva na Slovensku,“ myslí si.
Ďalší významný potenciál podľa neho predstavujú manipulačné zvyšky po ťažbách, tzv. dendromasa. Cenná surovina je veľakrát ponechávaná v porastoch. Odborník poukazuje na Zelenú správu ministerstva pôdohospodárstva, podľa ktorej objem zásob stojaceho a ležiaceho odumretého dreva s hrúbkou nad 10 cm v slovenských lesoch najvyšší v Európe. Predstavuje 28,0 m3 na hektár.
Foto: Energie-portal.sk
„To znamená, že veľa dreva vhodného na výrobu tepla zostáva v lese. Ak sa podarí aspoň časť tohto dreva z porastov „vytiahnuť“ máme navyše ďalší, významný objem biomasy na vykurovanie. Dôležitú úlohu tu hrajú náklady a predajná cena. Legislatívna podpora by bola opäť vítaná,“ vysvetľuje J. Pudiš.
„Podpora využitia uvedených potenciálov predstavuje pre Slovensko vo finále cestu k zníženiu uhlíkovej stopy a energetickej závislosti. Ale vyžaduje si aj investície do moderných technológií a stabilnú legislatívnu podporu.“
Čo hovoria konkrétne čísla? Najväčší potenciál má podľa odborníka v slovenských podmienkach práve spomínaná dendromasa, ktorá sa v súčasnosti využíva len zhruba spolovice (52 %). Kľúčovým zdrojom je však aj odpadové drevo z prvotného spracovania guľatiny na pílach a na expedičných skladoch za predpokladu, že sa čo najviac vyťaženej guľatiny udrží a spracuje na domácom trhu. A ako dôležitý doplnok vníma aj rýchlorastúce dreviny na nevyužitej pôde či agrobiomasu.
Aj v týchto prípadoch ide o riešenia, ktoré sa už pomaly dostávajú do praxe, napríklad vďaka využívaniu slamy. Na druhej strane zakladanie energetických plantáží naráža na zložitú byrokraciu a povoľovacie procesy.
„Sú potrebné finančné zdroje na výsadbu a údržbu, pričom ekonomický efekt sa dostaví najskôr za štyri až päť rokov. Ak popri tom musíte preskakovať polená pod nohami, tak sa na to radšej vykašlete. Pritom je to ochrana prírody aj zabezpečenie energie,“ vysvetľoval šéf teplárenskej spoločnosti esi Ivan Ďuďák v diskusii Energie-portal.sk o biomase.
Foto: Energie-portal.sk
Drevo, pelety alebo brikety?
V individuálnom vykurovaní domácností, ktoré nemajú plynový kotol a nekúria ani elektrinou, sú hlavnými alternatívami kusové palivové drevo, pelety a brikety. Aj v tejto oblasti je kľúčovou stránkou veci ekonomika. Kotly na biomasu štát už viac ako 10 rokov dotuje cez program Zelená domácnostiam.
„Štátne dotácie a tlak na nízkoemisné zdroje naznačujú, že pelety a brikety budú v individuálnom vykurovaní stále významnejšie,“ mieni J. Pudiš.
Dôležitou okolnosťou, ktorá sa dotkne prevádzkových nákladov, bude zavedenie emisných kvót na vykurovanie budov a cestnú dopravu. Po odklade schválenom na úrovni EÚ by sa nový systém ETS 2 mal dostať do praxe od roku 2028.
„Emisné povolenky budú síce kupovať dodávatelia plynu, uhlia a pohonných látok, nie domácnosti, ale títo dodávatelia si určite premietnu náklady do cien energií a palív, takže domácnosti pocítia zvýšenie cien,“ objasňuje šéf BIOPEL, a.s.
Logika je podľa neho jasná: čím drahšie bude spaľovanie uhlia a plynu, tým silnejšia bude tendencia domácnosti prechádzať práve na pelety, brikety či iné OZE, napríklad investične nákladnejšie tepelné čerpadlá.
Foto: BIOPEL, a.s.
Pri rozhodovaní medzi rôznymi pevnými palivami zohráva roli niekoľko faktorov. Ak je prioritou nízka cena a dostupnosť, vhodnou alternatívou podľa J. Pudiša bude nakálané drevo. Kúrenie drevom vychádza dlhodobo ako najlacnejšia alternatíva prakticky zo všetkých porovnaní vykurovania. Obstarávacia cena kotla na drevo je porovnateľná s cenou plynového kotla, ale cena paliva je nižšia.
„Drevo však vyžaduje aby ho niekto pripravil, ručné prikladanie, čistenie popola, vyššiu prácnosť a je potrebný väčší skladovací priestor. Vlhkosť pod 20 % je dôležitá pre efektívne spaľovanie, vyššia vlhkosť znižuje výhrevnosť a zvyšuje tvorbu dechtu,“ upozorňuje odborník. Nevhodné vykurovanie drevom zároveň významne prispieva k lokálnemu vzniku smogových situácií.
Výhrevnosť „vzducho-suchého“ dreva pri vlhkosti okolo 20 % predstavuje 4 kWh/kg. Rozhodujúce je, aby bolo drevo dostatočne vysušené. „Tento stav sa dosiahne po 12 - 24 mesiacoch sušenia dreva vonku pod prístreškom.“
Na druhej strane ak je prioritou komfort, čistota a automatizácia, ideálne riešenie podľa J. Pudiša predstavujú drevné pelety. Moderné kotly majú možnosť automatického podávania, čo vyžaduje minimálnu obsluhu. Zároveň skladovanie peliet vyžaduje menej miesta, vďaka ich kompaktnosti. Pelety sú buď „nafúkané“ pojazdnou cisternou do zásobníka, alebo sa dajú zaobstarať vo vreciach.
Foto: BIOPEL, a.s.
V prospech peliet hovorí tiež stabilná kvalita a vyššia účinnosť, ktorú dosahujú kotly. Výhodou je aj ich nízka vlhkosť okolo 8 % a vysoká výhrevnosť 4,8 - 5 kWh/kg. To je oproti drevo zhruba o pätinu viac.
Pri výbere drevného paliva však majú domácnosti aj ďalšiu alternatívu. „Brikety sú kompromis medzi drevom a peletami. Vyžadujú pomerne jednoduché skladovanie a majú vyššiu výhrevnosť než drevo, ale mierne nižšiu ako pelety,“ uzatvára riaditeľ spoločnosti BIOPEL, a.s. Jaroslav Pudiš.
Spoločnosť ESCO Slovensko je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.