Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo

Maroš Šefčovič: Green deal nemá alternatívu. Je stratégiou rastu pre Európu

Význam Zelenej dohody má spočívať nielen v znižovaní emisií, ale dekarbonizačné opatrenia majú vraj aj ekonomický zmysel.

Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič | Foto: Energie-portal.sk

Európska zelená dohoda stanovuje trajektóriu, ktorou by sa ekonomiky krajín mali transformovať na menej uhlíkovo intenzívne. Takýto prechod nie je bez nákladov, ktoré sa už dotýkajú všetkých obyvateľov aj firiem na kontinente. O budúcnosti tzv. „green-dealu“ sa debatovalo aj v jednom z panelov na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

„Som naďalej veľký optimista. Na začiatku sa hlavný argument týkal znižovania emisií. Odvtedy sme zažili geopolitický šok a zároveň je jasné, že niektoré riešenia zelenej dohody majú aj ekonomický zmysel,“ myslí si predseda gréckej vlády Kyriakos Mitsotakis. Za príklad dáva rozvoj obnoviteľných zdrojov aj v Grécku, výsledkom čoho je rastúci počet hodín v roku so zápornou cenou elektriny.

Pozitívny pohľad na budúcnosť „green-dealu“ prezentoval aj Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre implementáciu Zelenej dohody. „Musím byť optimista, lebo vidím, akú vzdialenosť sme už prešli. Každé leto nám pripomína, že máme iba jednu planétu a katastrofy prinášajú viac nákladov a tragédií. Neexistuje žiadna alternatíva. Zelená dohoda je zároveň stratégiou rastu pre Európu.“

V článku sa dozviete:

  • ako sa k politike „green-dealu“ stavia Ukrajina,
  • na rozvoj ktorých zdrojov sa chce zamerať Grécko,
  • čo má byť podľa zástupcu Európskej komisie kľúčom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality,
  • ako chce EÚ zabrániť úniku priemyslu mimo kontinent,
  • v čom spočívajú riziká realizovania stratégie Zelenej dohody,
  • aký finančný mechanizmus má zabezpečiť akceptovateľnosť prechodu na zelené energie v domácnostiach.

Podľa neho musí Európa reagovať na zavedenie masívnych dotácií v USA, či podporu exportu čínskych produktov. „Upravujeme aj naše politiky. Urobili sme prvé prelomové rozhodnutie a povolili štátnu pomoc pre spoločnosť Northvolt na výstavbu ďalšej továrne v Európe a nie v USA.“

 
 

Zostáva vám 76% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.