VSE
VSE
Belimo

Maroš Šefčovič: Green deal nemá alternatívu. Je stratégiou rastu pre Európu

Význam Zelenej dohody má spočívať nielen v znižovaní emisií, ale dekarbonizačné opatrenia majú vraj aj ekonomický zmysel.

Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič | Foto: Energie-portal.sk

Európska zelená dohoda stanovuje trajektóriu, ktorou by sa ekonomiky krajín mali transformovať na menej uhlíkovo intenzívne. Takýto prechod nie je bez nákladov, ktoré sa už dotýkajú všetkých obyvateľov aj firiem na kontinente. O budúcnosti tzv. „green-dealu“ sa debatovalo aj v jednom z panelov na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

„Som naďalej veľký optimista. Na začiatku sa hlavný argument týkal znižovania emisií. Odvtedy sme zažili geopolitický šok a zároveň je jasné, že niektoré riešenia zelenej dohody majú aj ekonomický zmysel,“ myslí si predseda gréckej vlády Kyriakos Mitsotakis. Za príklad dáva rozvoj obnoviteľných zdrojov aj v Grécku, výsledkom čoho je rastúci počet hodín v roku so zápornou cenou elektriny.

Pozitívny pohľad na budúcnosť „green-dealu“ prezentoval aj Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre implementáciu Zelenej dohody. „Musím byť optimista, lebo vidím, akú vzdialenosť sme už prešli. Každé leto nám pripomína, že máme iba jednu planétu a katastrofy prinášajú viac nákladov a tragédií. Neexistuje žiadna alternatíva. Zelená dohoda je zároveň stratégiou rastu pre Európu.“

V článku sa dozviete:

  • ako sa k politike „green-dealu“ stavia Ukrajina,
  • na rozvoj ktorých zdrojov sa chce zamerať Grécko,
  • čo má byť podľa zástupcu Európskej komisie kľúčom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality,
  • ako chce EÚ zabrániť úniku priemyslu mimo kontinent,
  • v čom spočívajú riziká realizovania stratégie Zelenej dohody,
  • aký finančný mechanizmus má zabezpečiť akceptovateľnosť prechodu na zelené energie v domácnostiach.

Podľa neho musí Európa reagovať na zavedenie masívnych dotácií v USA, či podporu exportu čínskych produktov. „Upravujeme aj naše politiky. Urobili sme prvé prelomové rozhodnutie a povolili štátnu pomoc pre spoločnosť Northvolt na výstavbu ďalšej továrne v Európe a nie v USA.“

 
 

Zostáva vám 76% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Jadro, plyn, OZE? Ktorý spôsob výroby elektriny je materiálovo najšetrnejší

Jadro, plyn, OZE? Ktorý spôsob výroby elektriny je materiálovo najšetrnejší

Štúdia porovnáva materiálovú intenzitu jednotlivých technológií podľa hmotnosti surovín, ktoré sú potrebné na výrobu GWh elektriny.

Pribúda hodín, kedy cena elektriny padá do mínusu. Znamená to aj nové príležitosti

Pribúda hodín, kedy cena elektriny padá do mínusu. Znamená to aj nové príležitosti

Záporné ceny elektriny sa od začiatku roka objavili už 256-krát.

Spočítali, aký potenciál má agrovoltika. Solárne panely môžu vyrábať elektrinu aj na poliach

Spočítali, aký potenciál má agrovoltika. Solárne panely môžu vyrábať elektrinu aj na poliach

Pôda zapojená do výroby elektriny je vylúčená z poľnohospodárskych dotácií. Na rozdiel od Česka Slovensko stále nemá pre agrovoltiku legislatívnu úpravu.

X
X
X
X