Dlhodobé spochybňovanie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí nepotvrdil. Píše Mária Sadloňová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland v prílohe ENERGO v júlovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/07.
Slovenská právna úprava ohľadom nezávislosti ÚRSO
V slovenskej odbornej spoločnosti dlhodobo rezonuje názor, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“) nie je nezávislý orgán, a to aj napriek tomu, že zákon o regulácii1 deklaruje v ustanovení § 4 ods. 2 jeho nestrannosť a nezávislosť.
Po novelizácii zákona o regulácii v roku 2017 tieto ohlasy ešte viac zosilneli. Kým podľa predchádzajúcej právnej úpravy vymenúval a odvolával predsedu ÚRSO prezident Slovenskej republiky na návrh vlády SR, tak na základe novely2 zákona o regulácii v roku 2017 menuje a odvoláva predsedu ÚRSO priamo vláda SR.
Na základe novely došlo tiež k prijatiu právnej úpravy, podľa ktorej sú účastníkmi niektorých cenových konaní aj Ministerstvo hospodárstva SR, resp. Ministerstvo životného prostredia SR.
V reakcii na prijatú novelu zákona o regulácii podal vtedajší prezident Andrej Kiska návrh na Ústavný súd SR, aby preskúmal súlad novely zákona o regulácii s Ústavou SR a právom Európskej únie.
Nakoľko požiadavka ohľadom nezávislosti ÚRSO má svoj pôvod v práve EÚ, Ústavný súd SR sa následne obrátil na Súdny dvor EÚ, aby preskúmal zlučiteľnosť novely s právom Európskej únie, a to konkrétne s článkom 35 ods. 4 a 5 smernice č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou („Smernica“).
Právo EÚ ohľadom nezávislosti ÚRSO
Cieľom Smernice je vytvoriť otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorý umožňuje spotrebiteľom slobodný výber svojich dodávateľov a dodávateľom dáva slobodu zásobovať svojich odberateľov, zaviesť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže na tomto trhu, zaistiť bezpečnosť dodávok elektriny a bojovať proti klimatickým zmenám.
Jedným z predpokladov dosiahnutia týchto cieľov je, aby regulačné úrady jednotlivých členských štátov mali možnosť prijímať rozhodnutia vo všetkých relevantných regulačných záležitostiach a boli úplne nezávislé od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov.
Požiadavka nezávislosti regulačných úradov je vyjadrená v článku 35 ods. 4 a 5 Smernice, ktorý okrem iného požaduje, aby ÚRSO, ako regulačný orgán:
- bol právne a funkčne nezávislý od verejnoprávnych a súkromných subjektov,
- konal nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov,
- pri plnení úloh nepožadoval ani neprijímal akékoľvek pokyny od verejnoprávnych alebo súkromných subjektov,
- mohol nezávisle od politických subjektov prijímať rozhodnutia.
Na základe iniciovania konania zo strany Ústavného súdu SR posudzoval Súdny dvor EÚ novelu s vyššie uvedenými pravidlami Smernice.
Rozhodnutie Súdneho dvora ohľadom nezávislosti ÚRSO
Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-378/19 zo dňa 11. júna 2020 dospel k záveru, že slovenská právna úprava v danej otázke nie je v rozpore s právom EÚ. Tento záver bol založený na týchto základných východiskách:
- Smernica výslovne nezakazuje možnosť menovania predsedu regulačného úradu zo strany vlády, táto právomoc sa však musí vykonávať takým spôsobom, aby boli dodržané všetky podmienky stanovené v Smernici ohľadom nezávislosti;
- Smernica neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo účasť zástupcov vnútroštátnych ministerstiev v konaniach o cenovej regulácii;
- Smernica ponecháva členským štátom veľkú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o voľbu spôsobov a prostriedkov určených na zabezpečenie prebratia Smernice, s tým, že členské štáty majú zároveň inštitucionálnu autonómiu v rámci organizácie a stanovenia štruktúry svojich regulačných orgánov.
Formálne vs. materiálne naplnenie cieľov Smernice
Súdny dvor EÚ tak dospel k záveru, že slovenská právna úprava z formálneho hľadiska spĺňa podmienky stanovené v Smernici ohľadom nezávislosti ÚRSO ako regulačného orgánu. Aj keď Súdny dvor EÚ uviedol, že vnútroštátna právna úprava musí dodržať ciele stanovené v Smernici, Súdny dvor EÚ tieto ciele hodnotil len formálne, teda na základe znenia zákona.
Súdny dvor EÚ však v rámci konania neposudzoval, či sú ciele Smernice ohľadom nezávislosti ÚRSO aj reálne dosiahnuté, teda či slovenské vnútroštátne predpisy zabezpečujú nezávislosť ÚRSO nielen formálne, ale aj materiálne.
1 Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
2 Zákon č. 164/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Mgr. Mária Sadloňová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.