INNOGY
INNOGY
INNOGY

Hromadné odňatie podpory výrobcom elektriny z OZE sa opakuje

V roku 2015 došlo k odňatiu podpory1 veľkému množstvu výrobcov elektriny z OZE, a to na základe nesplnenia zbytočnej administratívnej povinnosti. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prílohe ENERGO v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/05.

Hromadné odňatie podpory výrobcom elektriny z OZE sa opakuje

Foto: Fotolia

Daní výrobcovia sa ledva stačili finančne spamätať z kauzy v roku 2015 a už aj stihla prísť ďalšia, oveľa vážnejšia. Kým v roku 2015 bola podpora odňatá len prechodne, a to na jeden rok, tentoraz je v stávke zánik podpory natrvalo, a to dokonca aj spätne.

1. Zoznam ÚRSO a zánik podpory

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“) zverejnil v súlade so zákonom o OZE2 zoznam výrobcov elektriny prevádzkujúcich zariadenia na výrobu elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu.

Tento zoznam obsahuje výrobcov elektriny, ktorým mal nárok na podporu zaniknúť z dôvodu nezaplatenia dlžných súm na sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia predpisu zo strany sociálnej poisťovne.

V dôsledku uvedeného omeškania má daným výrobcom natrvalo zaniknúť nárok na podporu formou doplatku, resp. príplatku3, a to spätne ku dňu, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie nedoplatku.

Výrobcom však môže podľa zákona o OZE zaniknúť podpora aj z iných dôvodov, než tých, ktorých sa týka aktuálne zverejnený zoznam, a to z dôvodu nedoplatkov na daniach a nedoplatkov na zdravotnom poistení.

Podľa našich informácií momentálne URSO preveruje aj splnenie týchto ostatných povinností, na základe čoho sa možno domnievať, že v blízkom čase dôjde k rozšíreniu zoznamu o ďalších výrobcov.

2. Problém zoznamu a zákonnej úpravy

Zánik podpory výrobcov uvedených v zozname URSO môže byť podľa nášho názoru v mnohých prípadoch neprijateľný, a to z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je skutočnosť, že zoznam obsahuje aj výrobcov elektriny, ktorým podpora zanikla už v roku 2014 a druhým je neprimeranosť sankcie vo vzťahu k porušenej povinnosti.

2.1 Retroaktívny zánik podpory

Podľa zákona o OZE výrobcovia prichádzajú o podporu ku dňu márneho uplynutiu lehoty na zaplatenie nedoplatku. ÚRSO však zverejnilo zoznam so 6-ročným omeškaním, čo znamená, že niektorým výrobcom zanikol nárok na podporu už v roku 2014, na základe čoho by mali už zaplatenú podporu za posledných 6 rokov vrátiť.

Takýto postup zo strany ÚRSO považujeme za neprijateľný a spätné vymáhanie podpory za nesúladné so základnými právnymi princípmi.

Naprieč celému právnemu poriadku sa uplatňuje zásada „právo patrí bdelým“, ktorej podstatou je, že oprávnený subjekt musí svoje práva uplatniť včas, inak o tieto práva môže prísť. Táto zásada má zároveň chrániť dobrú vieru povinného subjektu, že koná v súlade s právom. Uvedená zásada sa v našom právnom poriadku prejavuje tým, že možnosť uplatnenia práv je limitovaná určitou lehotou.

Nemala by táto zásada platiť aj vo vzťahu k štátu? Je prijateľné, aby sa ÚRSO so zoznamom neplatičov zobudilo po šiestich rokoch a v dôsledku toho došlo k spätnému zániku podpory (bez ohľadu na čas, ktorý medzičasom uplynul)?

Zásada „právo patrí bdelým“ sa síce prejavila aj v zákone o OZE, ktoré obsahuje lehotu, v rámci ktorej je možné ukladať zo strany inšpekcie sankcie za porušenie právnych predpisov4, táto však v danom prípade nie je aplikovateľná, pretože podľa názoru slovenských súdov5 je vzťah medzi výrobcom elektriny a distribučnou spoločnosťou6, vzťahom súkromnoprávnym, v dôsledku čoho sa neaplikujú právne normy ohľadom správneho trestania.

Ak sme však podľa našich súdov v sfére súkromného práva, tak by v danom prípade mali byť aplikovateľné ustanovenia ohľadom premlčania a preklúzie, ako aj iné súkromnoprávne inštitúty.

Z uvedeného dôvodu by v danom prípade mala platiť 4-ročná premlčacia lehota na uplatnenie vrátenia zaplatenej podpory. Ak by aj zúčtovateľ podpory, resp. distribučná spoločnosť namietali, že si vrátenie podpory nemohli uplatniť skôr, pretože ich o tom ÚRSO neinformovalo, máme za to, že tento argument nemôže byť dostatočný na to, aby došlo k odňatiu podpory 6 rokov spätne.

Výrobcovia by v danom prípade mali mať minimálne právo namietať, že takýto výkon práva zo strany zúčtovateľa podpory, resp. distribučnej spoločnosti je v rozpore s poctivým obchodným stykom, a preto by nemal požívať právnu ochranu (mal by byť nevynútiteľný).7

Ďalším zarážajúcim faktom v tejto súvislosti je, že ÚURSO zahrnulo do zoznamu aj výrobcov, ktorým ÚRSO po ich údajnom zániku nároku na podporu vydalo cenové rozhodnutie. Zastávame názor, že vydaním rozhodnutia ÚRSO u výrobcov založilo legitímne očakávanie, že im právo na podporu patrí, v dôsledku čoho by bolo jej odňatie v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu.8

2.2 Neprimeranosť sankcie

Zariadenia na výrobu elektriny sa do veľkej miery financujú prostredníctvom bankových úverov, ktoré výrobcovia splácajú prostredníctvom vyplatenej podpory. Pre veľkú časť výrobcov by mal zánik nároku na podporu likvidačné následky.

Zánik podpory je sankciou vyplývajúcou zo zákona, pričom každá sankcia (či už verejná, alebo súkromná) musí spĺňať ústavne limity. Základné pravidlo, ktoré sa uplatní pri posudzovaní ústavnosti sankcie, je, či je príslušná sankcia primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti. Kým sankcia zániku podpory by mala v mnohých prípadoch likvidačné následky, tak samotné porušenie bolo v mnohých prípadoch zanedbateľné.

V mnohých prípadoch sa výrobcovia dostali do omeškania so zaplatením len sumy niekoľko sto eur, a to na pár dní, keďže z ich strany došlo k dodatočnej dobrovoľnej úhrade dlhu.

Aj napriek tomu, že jazykový a formálny výklad zákona v tomto prípade nepripúšťa výnimky z uloženej sankcie, podľa judikatúry a právnej teórie nie je jazykový výklad jediný, ktorým sa majú právne predpisy vykladať.

V tejto súvislosti by mohlo byť relevantné napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky9, v ktorom súd posudzoval dôsledky nesplnenia zákonnej povinnosti predložiť správu o činnosti príslušnému orgánu v zákonom ustanovenej lehote.

Zákon za porušenie tejto povinnosti jednoznačne ustanovoval sankciu spočívajúcu v zrušení povolenia na výkon podnikateľskej činnosti. Aj napriek tomu, že zákon neupravoval výnimky z povinnosti uložiť túto sankciu a v konaní bolo preukázané, že k porušeniu povinnosti došlo, Najvyšší súd dospel k záveru, že uloženie sankcie by bolo v tomto prípade neudržateľné a neprimerané.

Z uvedeného dôvodu zastávame názor, že sankciu spočívajúcu v zániku nároku na podporu treba aj napriek nekompromisnému zneniu zákona posudzovať s ohľadom na závažnosť porušenej povinnosti. Ak je výška nedoplatku v porovnaní s výškou odňatej podpory zanedbateľná alebo ak v krátkom čase došlo k dobrovoľnému zaplateniu nedoplatku, k zániku podpory by nemalo dôjsť.

Záver

Vzťah medzi výrobcami elektriny a zúčtovateľom podpory, resp. distribučnými spoločnosťami je v akejsi šedej zóne. V tejto zóne sa síce neuplatní pravidlo zmluvnej slobody typické pre súkromné právo a zákonodarca sankcionuje výrobcov za porušenie verejnoprávnych povinností nekompromisnými sankciami, no pokiaľ ide o ukladanie sankcií za porušenie týchto povinností, tieto sankcie sa už považujú za súkromnoprávne a nepodliehajú štandardným postupom, ktoré sa uplatnia pri ukladaní správnych sankcií (vydanie správneho rozhodnutia, opravné prostriedky a pod.).

Aj napriek uvedenému sa však na tieto právne vzťahy musia aplikovať všeobecné právne princípy poskytujúce ochranu výrobcom elektriny. Sankcia vo forme zániku podpory nesmie byť aplikovateľná, ak táto sankcia nie je primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti.

Ak by sa aj v konkrétnom prípade dospelo k záveru, že sankcia bola primeraná, nemôže byť uložená za obdobie viac ako posledných štyroch rokov, nakoľko by malo dôjsť k jej premlčaniu. S ohľadom na konkrétne prípady by mali byť aplikovateľné aj iné inštitúty súkromného práva, a to napríklad nemožnosť vynútenia zániku podpory, ak je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Taktiež by mali byť chránené legitímne očakávania výrobcov, ktorým ÚRSO medzičasom vydalo cenové rozhodnutie.


1 Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o OZE“).
2 Podľa ustanovenia § 13b ods. 7 zákona o OZE.
3 Podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zákona o OZE.
4 Ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o OZE.
5 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 50/2015.
6 Článok vychádza z toho, že k rovnakému záveru by súdy došli aj v súvislosti so zúčtovateľom podpory.
7 Pozri ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka.
8 Pozri napr. ÚS ČR I. ÚS 629/06.
9 Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžk/25/2017.

Mgr. Mária Sadloňová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Smer zabezpečil stabilné ceny energií. Pre solárnych barónov

Komentár. Smer zabezpečil stabilné ceny energií. Pre solárnych barónov

Ich ľudia si zaslúžili istoty. Aj v energetike.

Zelený vodík nedokážeme vyrábať v objeme, aký očakáva Brusel, tvrdí analytik

Zelený vodík nedokážeme vyrábať v objeme, aký očakáva Brusel, tvrdí analytik

Očakávania Európskej komisie sú podľa prepočtov analytikov EGÚ Brno prehnané trojnásobne.

Peter Simko: Čím viac biznis modelov v energetike, tým rýchlejší prechod k lokálnym OZE

Peter Simko: Čím viac biznis modelov v energetike, tým rýchlejší prechod k lokálnym OZE

Ak nebude možné zdroje za meračmi použiť na pomoc sieti, o to vyššie budú potrebné investície a náročnejší prechod ku zelenej energetike, tvrdí šéf spoločnosti Powerex.