Prispôsobí výrobu elektriny, pomôže sieti. Spracovateľ odpadu poskytne podporné služby

Na slovenskom trhu s podpornými službami sa presadzujú rôzni noví hráči. Príkladom sú batériové úložiská (BESS), ktoré však vlani narazili na „stop – stav“ pri podporných službách typu aFRR.

Úplne nové príležitosti prináša tzv. agregácia flexibility, teda spájanie menších výrobcov (či odberateľov) do väčších celkov, vďaka čomu sa stávajú zaujímavými aj ako poskytovatelia podporných služieb. Do systému na Slovensku vstúpili týmto spôsobom už aj bioplynové stanice.

Ďalšími „na čakačke“ sú však tiež zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO), teda spaľovne, ktoré pri spracovávaní odpadu vyrábajú aj teplo a elektrinu. Na Slovensku sú dve - v Bratislave ide o ZEVO prevádzkované mestskou spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), v Košiciach spoločnosťou KOSIT.

OLO investuje do ZEVO

Historicky bola pre ZEVO, podobne ako pre obnoviteľné zdroje energie (OZE), vrátane bioplyniek, nastavená tzv. podpora doplatkom. Teda pevná výkupná cena elektriny na 15-ročné obdobie garantované štátom. „Podporky“ sa stávajú novou perspektívou.

Z reakcií OLO a KOSIT vyplýva, že obaja prevádzkovatelia slovenských spaľovní už majú podporné služby v hľadáčiku.

„V rámci pripravovaného projektu modernizácie a ekologizácie ZEVO máme v technických požiadavkách definované, aby nová technológia bola schopná poskytovať podporné služby elektrizačnej sústavy,“ priblížila hovorkyňa a manažérka externej komunikácie OLO Zuzana Balková.

Pripravovaný projekt bratislavského mestského podniku ráta s výstavbou úplne nového kotla, ktorým sa nahradí jeden existujúci. Zároveň chce OLO ísť aj do modernizácie druhého z dvoch momentálne prevádzkových kotlov.

S dodávkami tepla do bratislavského systému centralizovaného zásobovania teplom OLO začalo iba pred dvomi rokmi. Po zrealizovaní investície by mali byť dodávky väčšie a mestský podnik zároveň hľadá novú príležitosť v elektroenergetike.

„Reálna možnosť zapojenia do poskytovania podporných služieb však bude predmetom rokovaní so zhotoviteľmi, ktorí posúdia technické možnosti a konkrétne parametre,“ doplnila Z. Balková.

„V stave pred modernizáciou sme zvažovali aj možnosť poskytovania tzv. záporných regulačných služieb mFRR–. V tejto súvislosti prebehli rokovania s agregátormi, ktorí by nás v budúcnosti vedeli začleniť do svojej agregačnej skupiny. Aktuálne však nejde o potvrdené riešenie, ale o jednu z posudzovaných možností do budúcna,“ doplnila Z. Balková.

KOSIT má v podporkách väčšie plány

Zatiaľ čo v prípade Bratislavy sa ešte nevyriešilo financovanie investície do ZEVO, o krok ďalej je s modernizáciou svojej spaľovne košická spoločnosť KOSIT. Jej projekt zároveň ráta aj s výraznejším nárastom kapacity, keďže nový kotol nemá byť náhradou existujúceho, ale doplnením kapacít.

KOSIT popri tom v spolupráci so župou rieši projekt zameraný na výrobu vodíka, s ktorou sa ráta práve pri ZEVO. Projekt získal najväčšiu dotáciu spomedzi vodíkových projektov, ktoré štát prednedávnom podporil z Plánu obnovy.

Okrem toho sa však KOSIT zaujíma aj o poskytovanie podporných služieb. A v porovnaní s bratislavským podnikom sú plány spoločnosti širšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.