S rastom obnoviteľných zdrojov rastie aj potreba flexibility, vysvetľujú Rastislav Gaňa a Tomáš Rajčan.
Agregácia flexibility prostredníctvom tzv. nezávislých agregátorov sa na Slovensku v uplynulých rokoch stala horúcou témou. Nová legislatíva priniesla na trh nové činnosti aj nových hráčov.
Predpokladom pre jej uplatnenie bol vznik Energetického dátového centra (EDC), ktoré pre štát vybudovala a ďalej rozvíja spoločnosť IPESOFT. S dvojicou jej odborníkov sme sa rozprávali o fungovaní agregácie a situácii na trhu.
Rastislav Gaňa, riaditeľ pre Sofware Development & Services, a Tomáš Rajčan, riaditeľ úseku energetiky a priemyslu, v rozhovore priblížili:
- v akom bode sa nachádza agregácia flexibility dnes,
- aké možnosti prinieslo Energetické dátové centrum,
- ako mení hru väčšia penetrácia obnoviteľných zdrojov,
- či sú agregátori konkurenciou pre tradičných hráčov,
- ako je to so zápornou agregáciou na strane domácností.
Poskytovanie flexibility nezávislými agregátormi je na slovenskom trhu s elektrinou sále pomerne novým pojmom. Aby sme celú vec zarámcovali, čo agregácia flexibility vlastne znamená v praxi?
Tomáš Rajčan: Agregácia znamená zoskupenie menších zdrojov flexibility do väčšieho agregovaného celku. Zoskupenie vykonáva agregátor, ktorý následne s agregovaným blokom vstupuje na trh a poskytuje flexibilitu.
Rozdeľme to na dve časti. Aký môže byť prínos nezávislej agregácie z hľadiska prevádzkovania sústavy? A ako toto riešenie funguje z pohľadu subjektov zapojených do agregácie v roli poskytovateľov?
Tomáš Rajčan: Agregácia dokáže z pohľadu sústavy sprístupniť významný dodatočný rozsah flexibilného výkonu, ktorý by samostatní poskytovatelia nedokázali na trh efektívne umiestniť. Typickým príkladom je agregácia menších zariadení pre účely poskytovania podporných služieb.
Minimálny výkon stanovený technickými podmienkami SEPS je 1 MW, pričom do agregovaného bloku je možné zapojiť zariadenia už od výkonu 10 kW. Ale zariadenia môžu poskytovať flexibilitu aj na strane odberu. Typickým príkladom sú napríklad nabíjacie stanice pre elektromobily, priemyselné tepelné čerpadlá a klimatizácie, batériové systémy a podobne.
Rastislav Gaňa: Na to, aby sa dali zosúladiť požiadavky na strane výroby elektriny s požiadavkami na strane spotreby, je potrebné využívať flexibilné zdroje, ktoré sa dajú v čase riadiť tak, aby bola splnená primárna požiadavka. Na trhu sa ale nachádza viacero zdrojov, ktoré vedia byť flexibilné, avšak len v relatívne malom rozsahu, či už výkonovom, alebo časovom.
Preto sú takéto zdroje agregované do tzv. agregačných blokov, kde agregátor s využitím SW prostriedkov a nástrojov zabezpečuje ich spoluprácu tak, aby vedel poskytnúť pre flexibilitu oveľa väčší výkonový rozsah v širšom časovom intervale. Zároveň s agregáciou sa otvára oveľa lepšia možnosť využiť aj flexibilitu na úrovni spotreby a rovnako ju zapojiť do agregačných blokov.
Tomáš Rajčan | Foto: Energie-portal.sk
O východiskách, ktoré ste popísali, sa v slovenskej energetikej hovorilo za posledné roky pomerne veľa, v súčasnosti už ale v Energetickom dátovom centre (EDC) vidíme aj reálne objemy aktivovanej agregovanej flexibility. Ako sme sa do toho bodu dostali?
Rastislav Gaňa: Popri legislatívnych zmenách bolo kľúčové vybudovanie EDC. Implementácia riešenia sa rozdelila do troch fáz.
V nultej fáze bola základná funkcionalita sprístupnená na konci januára 2023. Na spustenie do produkcie bola pripravená k 1. júlu 2023, ale z dôvodu úprav legislatívy, pravidiel trhu s elektrinou, bola napokon spustená do produkcie až k 1. októbru 2024. Táto fáza so sebou prinášala podporu nezávislých agregátorov s možnosťou poskytovať flexibilitu na úrovni odberných a odovzdávacích miest na základe Baseline, podporu zdieľania elektriny, ako aj podporu pre akumuláciu elektriny.
Nasledovať mala Fáza 1, ktorá bola plánovaná pre spustenie k 1. júlu 2024 v celkovom rozsahu zadávacej dokumentácie projektu EDC. Už počas implementácia a nasadení Fázy 0 sme prešli do priebežného nasadzovania nových funkcionalít v mesačných verziách. Cieľom bolo čím skôr poskytovať ďalšie funkcie účastníkom trhu a reflektovať aj na ďalší legislatívny vývoj.
Napríklad podpora agregačných blokov a flexibility na technológiách bola nasadzovaná už na prelome rokov 2023 a 2024. Určite aj pre účastníkov trhu bol tento spôsob uvoľňovania nových vlastností oveľa lepší, lebo si potrebovali tieto veci overiť a vyskúšať. Využili pri tom testovacie prostredia, ktoré spoločnosť OKTE na tieto aktivity zverejnila.
Rastislav Gaňa | Foto: eFocus
Agregátori sú na trhu novými subjektmi. Znamenajú konkurenciu pre tradičných hráčov? Alebo očakávate, že s rastúcimi nárokmi bude v budúcnosti rásť aj celý „koláč“? Vo vlaňajšom rozhovore vtedajší generálny riaditeľ SEPS poukazoval na rast obnoviteľných zdrojov a s tým súvisiace zvyšovanie nárokov na podporné služby.
Rastislav Gaňa: S nárastom podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe bude rásť aj potreba flexibility pre riedenie a stabilitu sústav. Dnes sa v energetike „flexibilita“ stáva naozaj kľúčovým faktorom. V minulosti flexibilitu poskytovali tradiční výrobcovia a využívali sa na to uhoľné alebo plynové zdroje. Dnes, keď sa viaceré klasické zdroje odstavujú, vzniká priestor pre „nových“ hráčov, ktorí dokážu ponúknuť a garantovať flexibilitu s využitím iných zdrojov a technológií.
Tomáš Rajčan: Agregácia určite predstavuje konkurenciu pre tradičných hráčov. Je potrebné si uvedomiť, že niektoré špecifické trhy s flexibilitou majú limitovaný rozsah. Napríklad SEPS nakupuje konkrétny objem podporných služieb. Môžeme to vidieť na príklade podpornej služby FCR, ktorú v súčasnosti v dominantnej miere poskytujú batériové úložiská, čím postupne z tohto konkrétneho trhu vytláčajú klasických hráčov. Na trhu je viditeľná obava o obdobný vývoj v prípade PpS aFRR.
Na druhej strane existujú trhy s flexibilitou, kde v súčasnosti dopyt prevyšuje ponuku. V súvislosti so zmenou výrobného mixu elektriny smerom k obnoviteľným zdrojom výrazne rastie volatilita dodávky a cien elektriny, čím sa vytvára priestor pre flexibilitu na vnútrodennom trhu s elektrinou. Pokiaľ zabezpečíme podmienky pre vyvážený rozvoj agregácie a flexibility na jednej strane a výstavbu nových obnoviteľných zdrojov na druhej strane, môžeme výrazne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v sústave bez narušenia bezpečnosti dodávky.
Dostatočný objem flexiblity zároveň tlmí výkyvy cien v priebehu dňa, ktoré sú sprievodným javom vysokej penetrácie obnoviteľných zdrojov v sústave. Vysoká volatilita cien v priebehu dňa je nežiaduca ako pre odberateľov, tak aj pre prevádzkovateľov obnoviteľných zdrojov. Pre odberateľov sú problémom cenové špičky, pre výrobcov záporné ceny. A práve flexibilita pomôže tieto cenové rozdiely vyrovnať.
Pre prevádzkovateľov menších zdrojov je agregácia flexibility v ostatných rokoch veľkou témou, v praxi sa však rozbieha len pozvoľna. Ako vnímate jej prvé výsledky v slovenských podmienkach?
Tomáš Rajčan: V priebehu minulého roka vzniklo niekoľko agregátorov, ktorí dnes už úspešne pôsobia na slovenskom trhu. Ale tému určite treba rozdeliť na dve časti.
Pomerne dobre sú nastavené pravidlá pre integrovaného agregátora, teda agregátora kde všetky flexibilné aktíva sú súčasťou jednej bilančnej skupiny. Pravidlá pre nezávislého agregátora síce existujú a sú organizačne aj technicky podporené systémom EDC OKTE, ale priekopníci nezávislej agregácie stále narážajú na nedoriešené legislatívne aj implementačné detaily. V tejto oblasti je potrebné vykonať ešte množstvo práce, ktorá vyžaduje koordinované úsilie OKTE, SEPS, ÚRSO, agregátorov, ale aj dotknutých účastníkov trhu, najmä dodávateľov elektriny.
Rastislav Gaňa: V tomto nadviažem na Tomáša, agregácia flexibility v slovenských podmienkach už prebieha dlhšiu dobu. Aj naša spoločnosť má za sebou viacero projektov, kde sme realizovali SW podporu pre agregáciu flexibility. Bolo to ale primárne v roli integrovaného agregátora, teda agregátor poskytoval flexibilitu a zároveň realizoval aj dodávku, prípadne výkup elektriny, resp. zodpovednosť za odchýlku z dodávky a poskytovania flexibility bola na spoločnom subjekte.
EDC prináša možnosť, že dochádza k oddeleniu rolí dodávateľa/výkupcu a agregátora s rozdelením zodpovednosti za prípadné odchýlky, čiže podporu nezávislého agregátora, čo prináša zjednodušenie pri vytváraní agregačných blokov. A teda aj pri vytváraní novej flexibility na trhu.
Toto je úplne nová rola, ktorá si vyžaduje osvetu, ďalšie vysvetľovanie, ale aj vyskúšanie si možností. A to si zas vyžaduje nejaký čas na technické overenie, ale samozrejme aj na ekonomické zhodnotenie v súvislosti s vývojom cien podporných služieb, regulačnej elektriny, ale aj cien silovej elektriny na dennom a vnútrodennom trhu. Pozitívne však vnímam, že už viacero agregátorov v reálnej prevádzke poskytuje túto flexibilitu, čo znamená, že po týchto službách je záujem.
K fungovaniu EDC už od vlaňajška prichádza spätná väzba, napríklad aj v súvislosti s energetickými komunitami či akumuláciou. Aké úpravy na strane EDC by mohli pomôcť ďalšiemu rozvoju agregácie flexibility? Rysujú sa už dnes na trhu nejaké očakávania?
Rastislav Gaňa: Od agregátorov flexibility prichádzajú prvé podnety. Primárne dnes súvisia s možnosťou lepšieho využívania technológií v rámci agregácii flexibility a týkajú sa aj spôsobu zaraďovania technológií do agregačných blokov nie len na dennej báze, ale aj v jednotlivých 15-minútových intervaloch.
Veľa energie sa v posledných mesiacoch dávalo do vysvetľovania vyhodnotenia dodanej flexibility, ktoré v súčasnosti pri technológiách v agregačných blokoch má realizovať agregátor. Dôležité je totiž uvedomiť si rozdiel medzi flexibilitou a regulačnou elektrinou a dôsledkov z toho vyplývajúcich. Tu by asi pomohlo presunúť viacero vyhodnotení, ktoré dnes realizuje agregátor, na stranu EDC v zmysle dohodnutej metodiky a zapracovať aj ďalšie podnety z prvých mesiacov fungovania EDC. Určite bude potrebné sa na strane EDC pripraviť aj na zmeny v legislatíve, ktorá prináša definíciu tzv. párových a vzájomne elektricky prepojených odberných a odovzdávacích miest, čo by tiež mohlo minimalizovať problémy pri vyhodnocovaní flexibility v prípade pripájania technológií do agregačných blokov.
Tomáš Rajčan: Prax nám ukázala, že v prvej vlne je záujem najmä o agregáciu na technológii, pričom EDC je koncepčne nastavené najmä na agregáciu na odbernom mieste. Rozdiel medzi týmito dvoma princípmi je v mieste merania a aktivácie flexibility. Agregácia na technológii je z pohľadu agregátora aj poskytovateľa flexibility výhodnejšia, keďže stačí aktivovať flexibilitu na vybraných technických zariadeniach za odbernými miestom a nie na odbernom mieste ako celku.
Pri agregácii na technológii však vzniká množstvo otázok ohľadom transparentnosti rozúčtovania tokov elektriny a v súčasnosti sa stále hľadá konsenzus medzi OKTE, agregátormi, SEPS, poskytovateľmi flexiblity a dodávateľmi elektriny a povinným výkupcom. Vykonávacie podmienky, najmä prevádzkový poriadok OKTE, nie sú v tejto oblasti dostatočne detailné.
Ak dáme slovenský kontext nabok, v ktorých štátoch EÚ sa už agregácia úspešne využíva vo väčšom?
Rastislav Gaňa: Zrejme už neexistuje krajina v EÚ, kde by dnes nebola agregácia flexibility v nejakej miere zastúpená. Najviac sa však táto téma rozvíja v štátoch s veľkým nárastom podielu OZE. Sem určite patria štáty ako Nemecko, Holandsko, Francúzsko či Španielsko.
V mnohých krajinách ale agregátori fungujú v roli integrovaného agregátora a rola nezávislého agregátora ešte u nich nie je implementovaná, čo vytvára určité prekážky pre ďalší rozvoj. Podobná situácie je napríklad v Českej republike, kde ani na úrovni legislatívy, ani na úrovni EDC tieto možnosti zatiaľ neexistujú a projekty pre agregáciu flexibility sú riešené ako integrovaný agregátor.
Na strane spotreby vidíme v zahraničí, vrátane Česka, pokusy o využívanie agregácie aj v segmente domácností. Na vlaňajšej konferencii ale zaznievalo, že od takýchto riešení sme ešte ďaleko, pretože veľa ovocia rastie nižšie. Je to tak?
Rastislav Gaňa: Implementácia projektov agregácie flexibility na strane spotreby je určite veľkou výzvou, a to vo všeobecnosti, nie iba pokiaľ ide o domácnosti. Samotná flexibility na strane spotreby nie je úplne nová téma. Naša spoločnosť už pred viac ako 10 rokmi takéto projekty realizovala.
Výzvou budú skôr projekty s agregáciou flexibility na strane malých hráčov na energetickom trhu, koncových odberateľov, respektíve domácností, kde určite existuje potenciál. S príchodom elektromobility a inštaláciou nových technológií bude ešte viac narastať.
Tomáš Rajčan: Agregácia flexibility na strane domácností dnes naráža najmä na problém slabej motivácie. Domácnosti majú zastropované ceny, ktoré navyše nezohľadňujú cenové rozdiely na trhu v priebehu dňa. V niektorých krajinách EÚ je už bežné, že aj malý odberateľ s vlastnou výrobou elektriny z OZE, musí povinne akceptovať dynamické ceny. To potom samozrejme navyšuje motiváciu prispôsobiť svoj diagram trhovým impulzom a vstúpiť do nejakej formy agregácie flexibility.
U nás môžu flexibilitu domácností rozhýbať najmä tradiční dodávatelia s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, ktorý pre svojich zákazníkov vytvoria inovatívne energetické produkty a zvýšia tým svoju konkurencieschopnosť.
Spoločnosť IPESOFT je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.