Zástupca českého plynárenského odvetvia načrtol tri možné scenáre prechodu teplární z uhlia na zemný plyn.
Prechod energetiky z uhlia na menej emisné palivá, kde významnú úlohu bude hrať zemný plyn, môže vyvolávať otázku, či je to vôbec perspektívne palivo z hľadiska súčasnej zelenej rétoriky a snahy o dekarbonizáciu Európy.
Spaľovaním zemného plynu sa neuvoľňujú prakticky žiadne pevné častice ani oxidy síry, emisie oxidov dusíka sú minimálne. Problémom môže byť oxid uhličitý. “Ekológovia nie sú nadšení z plynu kvôli CO2.
V porovnaní s uhlím a ropou je to však stále podstatne lepšie. Spaľovaním plynu vzniká o 55-60 % emisií menej oproti uhliu,” uviedol Martin Slabý, predseda Rady Českého plynárenského svazu na konferencii Dni teplárenstva a energetiky 2020.
Potrebu zemného plynu pokrýva Európa dovozom z Ruska takmer jednou tretinou. Hovoriť preto o závislosti na tejto krajine podľa neho nie je veľmi namieste. “Skvapalnený zemný plyn je dôvod, prečo Spojené štáty americké trvajú na tom, aby sme sa vykašľali na Rusko. Ale už nehovoria, že k nám dovezú LNG. Pomohlo by? Áno.”
Súčasná kapacita existujúcich terminálov po celej Európe dosahuje 227 miliárd kubických metrov. Teda takmer polovica spotreby kontinentu by sa dala pokryť prostredníctvom LNG.
Spotreba plynu v Česku dosahuje zhruba osem miliárd kubíkov, čo zodpovedá 87 TWh energie. Je to viac ako ročná spotreba elektriny v krajine.
Zistené zásoby plynu postačia na 200 rokov
Podobne ako na Slovensku, aj v ČR predstavuje penetrácia plynárenskej siete v mestách a obciach vysoký podiel (87 %). “Pri celkovej dĺžke sietí všetkých tlakových úrovní 78-tisíc km by v tom musel byť čerť, aby sme niekoho nedokázali pripojiť,” uviedol M. Slabý.
V prípade potreby sú k dispozícii aj podzemné zásobníky s kapacitou prevyšujúcou 3,5 mld. kubíkov. Pri spotrebe počas najchladnejšieho mesiaca v roku na úrovni 12 TWh tak Česko dokáže prežiť viac než dva mesiace iba z plynu plných zásobníkov.
Foto: Depositphotos Zástupca plynárenského odvetvia potešil energetikov konštatovaním o cene plynu a jeho zásobách.
“Na svetových trhoch je prebytok zemného plynu ako výsledok súperenia potrubného plynu s LNG. Cena plynu na najlikvidnejšej burze v Nemecku sa pohybuje okolo 10,5 eur/MWh. Neviem vám však povedať, ako dlho tam vydrží.”
Zistené zásoby plynu vo svete podľa neho postačia na ďalších 200 rokov. Táto prognóza pritom počíta už aj s prechodom Číny a Indie na toto palivo.
Zostáva vám 43% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.