Expert v oblasti klimatických zmien z amerického Cato Institute, Patrick J. Michaels, tvrdí, že namiesto extrémnej klímy zažívame extrémne preháňanie. Klimatologický výskum podľa neho systematicky podhodnocuje vplyv fenoménu El Nino. Michaels 20. júna vystúpi v Bratislave s prednáškou na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Keď na začiatku tohto roka americký Národný oceánologický a atmosférický úrad (NOAA) oznámil, že vlaňajšok bol podľa meraní najteplejším rokom zaznamenanej histórie, reakcie amerických médií na seba nedali dlho čakať. Jason Samenow z denníka The Washington Post na správu NOAA reagoval článkom "Globálne otepľovanie v roku 2015 posunulo klímu do väčších extrémov a zrejme sa to bude celé Ďalej zhoršovať", kde vyslovil tézu, že otepľovanie klímy bude aj naďalej pokračovať rovnakým, ak nie ešte vyšším tempom. Podľa názoru Patricka Michaelsa však nie sme svedkami extrémneho otepľovanie - ale extrémneho zavádzania.
K extrémom mal prispieť El Nino
"Pozrime sa na tvrdenia NOAA zo širšej perspektívy. Podľa Samenowa rok 2015 nielenže prekonal rekord z predošlého roka 2014, ale "totálne ho rozdrvil" - o 0,16 stupňa Celzia. Práve v roku 2015 však dosahoval svoj vrchol El Nino, kvázi periodické otepľovanie tropických vôd Pacifiku, ktoré je známe tým, že približne na rok vyženie priemerné povrchové teploty nahor," píše Michaels v analýze, na ktorej sa podieľal s Paulom C. Knappenbergerom.
Posledný silný El Nino podľa nich svet zažil v roku 1998, kedy klimatológovia taktiež zaznamenali (vtedajší) rekord najvyšších povrchových teplôt. Podobne ako teraz teplotný priemer v roku 1998 prekonal teplotu predošlého roka približne o 0,12°C. Rok 1997 pritom rovnako ako rok 2014 držal dovtedajší rekord - kým neprišiel El Nino.
"To, čo sme zažili v roku 2015, je teda presným naplnení očakávaní toho, ako by sa mala klíma správať, keď sa El El Nino prekrýva s teplým obdobím alebo rokmi s trendom mierneho otepľovania," pokračujú autori z Cato Institute. "Ak by rok 2015 nebol lámačom rekordov, museli by existovať nejaké vonkajšie dôvody, napríklad erupcia veľkej sopky - čo bolo dôvodom, prečo teploty nelámali rekordy v roku 1983."
Oteplenie závisí od pohybu vôd v Pacifiku
Fungovanie tohto prírodného fenoménu v jeho súčasnej podobe Patrick Michaels zhŕňa vo svojom komentári z marca tohto roku. "El Nino je periodickým oslabovaním - alebo dokonca otočením, ako sa to deje v súčasnosti - východných pasátov ponad Tichý oceán. Vo svojom obvyklom nastavení tieto vetry odchyľujú vodné masy od pobrežia Južnej Ameriky, čo spôsobuje vynáranie studených vôd - a to zapríčiňuje, že Lima v Peru je jednou z najchladnejších tropických metropol na planéte," píše Michaels. V prípade pôsobenia fenoménu El Nino sa však proces otáča - studená morská voda zostáva pod hladinou a globálne teploty rastú.
Súčasný El Nino zároveň patrí k vôbec najsilnejším, aké boli v histórií zaznamenané a podľa údajov, na ktoré Michaels poukazuje, je porovnateľný so silou El Nino z roka 1998. "Rok 1998 bol taký intenzívny, že Tom Karl, hlavný federálny klimatológ USA, ho dokonca označil za "bod zlomu" a vyhlásil, že globálne otepľovanie od roku 1998 bude postupovať omnoho rýchlejšie než kedykoľvek predtým," píše Michaels. V skutočnosti však roku 1999 priemerné teploty poklesli a otepľovanie ďalej pokračovalo podstatne nižším tempom, než naznačovali dáta skreslené pôsobením prírodného fenoménu.
Preháňaniu v klimatologických modeloch a nedôveryhodnosti prognóz Patrick Michaels venoval zvláštnu pozornosť. Téme sme sa venovali v článku pred dvoma mesiacmi.
La Nina môže priniesť ochladenie
Ďalším faktorom, na ktorý by klimatológovia pri tvorbe prognóz podľa Michaelsa nemali zabúdať, je opačne pôsobiaca La Nina. "Keď El Nino ustupuje, objavuje sa nadbytok studenej vody, ktorá vystupuje na povrch a svetové priemerné teploty klesajú. Priemer povrchových teplôt v roku 1999 bol o 0,19°C pod úrovňou roku 1998. Inými slovami: ochladzovanie, nazývané La Nina, bolo väčšie ako otepľovanie, ktoré priniesol El Nino v roku predtým. A toto sa v praxi deje často," zdôrazňuje Michaels.
Priemerné povrchové teploty preto podľa amerického experta celkom možne v tomto roku podlezú hodnoty z vlaňajška. Intenzita krátkodobého ochladenia bude závisieť od vývoju tohtoročnej La Nina. Podľa prognóz, s ktorými pracuje Michaels, by procesy spojené s La Nina mohli začať už počas tohto leta, čo by rozložilo efekt zníženia priemerných teplôt na tento a budúci rok. Michaelsove predpoklady teda potvrdia alebo vyvrátia už najbližšie mesiace.
|
Patrick J. Michaels je v súčasnosti
riaditeľom Centra pre výskum vedy v Cato Institute.
V minulosti riadil Americkú asociáciu štátnych
klimatológov a bol taktiež programovým riaditeľom Rade
pre aplikovanú klimatológiu Americkej meteorologickej
organizácie. Okrem toho bol súčasťou tímu autorov
v Medzivládnom paneli o zmene klímy Organizácie
spojených národov, ktorý bol v roku 2007 ocenený
Nobelovou cenou mieru.
|
V pondelok 20. júna Patrick J. Michaels vystúpi v Bratislave s prednáškou "Vlažné otepľovanie." Popredný expert v oblasti výskumu vedy a klimatických zmien prichádza na Slovensko na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Udalosť na Facebooku: Vlažné otepľovanie - Nová klimatológia, ktorá všetko mení.
ZDROJ:
Cato Institute: The Lessons from El Nino, The Current Climate of Extremes
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.