Neexistuje jediné energetické riešenie budúcnosti. Ponúkame široký rozsah produktov vhodných pre budovy v najvyššom energetickom štandarde, hovorí Miroslav Janda, riaditeľ spoločnosti Viessmann.
“Naša planéta nemá problém iba s koronavírusom, ale aj produkciou emisií, znečisťovaním životného prostredia a vysokou energetickou záťažou. Aj preto globálne a európske autority prijímajú stále prísnejšiu legislatívu, ktorá sa odráža aj v slovenskom právnom rámci,” uviedol Miroslav Janda, riaditeľ spoločnosti Viessmann na Slovensku v rámci webinára “Ako kombinovať technológie v budovách, aby spĺňali energetickú triedu A0”.
Meniace sa normy vytvárajú tlak nielen na skvalitňovanie stavebných konštrukcií, ale aj používaných technológií v budovách. Nové nevýrobné budovy musia od začiatku tohto roka spĺňať energetický štandard A0. Ako ho možno dosiahnuť? Existuje pestrá paleta rôznych zariadení, ktoré možno navzájom kombinovať. Nájsť najvhodnejší variant však nie je jednoduché.
“Vzhľadom k tomu, že Viessmann je dodávateľom kompletne všetkých energetických systémov, založených na alternatívnych aj fosílnych zdrojoch, cítime zodpovednosť poradiť so správnymi riešeniami a odporučiť cesty, kadiaľ sa uberať,” vysvetľuje motiváciu pre prípravu katalógu odporúčaných riešení pre rodinné a bytové domy predstaviteľ spoločnosti.
Najdôležitejšie predpisy
Legislatívne prostredie, týkajúce sa energetickej hospodárnosti budov na Slovensku, predstavil Ladislav Piršel, energetický audítor zo spoločnosti Alocons. Najdôležitejším predpisom je zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov. Na zákon nadviazala vyhláška č. 364/2012, ktorá podrobnejšie popisuje, ako realizovať hodnotenie energetickej hospodárnosti a definuje škály pre energetické triedy.
Právne predpisy sa odvolávajú aj na technické normy. Celkovo ide o 56 noriem STN. “Najdôležitejšou je STN 74 0540-2 + Z1 + Z2:2019, stanovujúca požiadavky na tepelnú ochranu budov, tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, ako aj funkčné požiadavky. Druhou dôležitou normou je STN 52016 o energetickej hospodárnosti budov. Rieši postup pri výpočte tepla potrebného na vykurovanie a chladenie,” uviedol L. Piršel.
Aké sú minimálne požiadavky na nové budovy v energetickom štandarde A0? Tieto budovy sa tiež nazývajú budovami s takmer nulovou potrebou energie. Energetický audítor pripomína, že ide o potrebu, nie spotrebu energie. A vysvetľuje rozdiel. “Spotreba je skutočne nameraná hodnota, potreba sa vypočítava pri normalizovaných podmienkach.”
Rozhoduje množstvo primárnej energie
Hlavným ukazovateľom pre zaradenie do triedy A0 je globálny ukazovateľ primárnej energie. Pri rodinných domoch predstavuje limitná hodnota 54 kWh/m2/rok, pri bytových domoch je ešte prísnejšia a hranica je stanovená na 32 kWh/m2/rok.
“Globálny ukazovateľ primárnej energie sa určuje na základe množstva dodanej energie do technického systému budovy cez pätu objektu podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov, upraveného konverzným faktorom primárnej energie.”
Ak sa spočíta potreba energie na vykurovanie a ohrev teplej vody, teda tzv. celková potreba energie budovy, pri rodinných domoch vychádza hodnota 55 kW/m2/rok, pre bytové domy 40. Globálny ukazovateľ primárnej energie však požaduje nižšie hodnoty.
Graf: Celková potreba energie a minimálna požiadavka na primárnu energiu pre rodinné a bytové domy triedy A0
Tie možno dosiahnuť inštaláciou zariadení, z ktorých sa získa viac tepelnej energie, ako je množstvo energie vstupujúce do zariadenia. Dôležitý je tzv. faktor transformácie a distribúcie, ktorý je najnevýhodnejší pri plynovom kotli a najvýhodnejší pri tepelnom čerpadle. Podstatný je aj faktor primárnej energie.
To, či sa investori, projektanti a stavebníci pri výstavbe domov riadia požiadavkami na energetickú hospodárnosť, by mali zohľadňovať stavebné úrady pri vydávaní povolení. “Zo skúseností projektantov vyplýva, že v praxi existujú výrazné rozdiely pri posudzovaní úradov. Súvisí to aj s technickou kompetentnosťou ľudí.”
Podľa audítora záleží na tom, či sa úradníci pozrú iba do súhrnnej technickej správy, v ktorej projektant potvrdzuje, že budova spĺňa kritériá pre A0, alebo si prečíta aj projektové energetické hodnotenie.
Obrázok: Porovnanie primárnej energie a účinnosti zdrojov podľa energetického nosiča
Zdroj: Viessmann
Pri renovácii sa zvažuje aj ekonomická a technická realizovateľnosť
Nové požiadavky na energetickú hospodárnosť sa týkajú aj obnovovaných budov. Tu sú však podmienky o niečo zmäkčené v porovnaní s novostavbami. Tzv. “významne obnovované” budovy musia síce spĺňať rovnaké kritériá ako nové, no za predpokladu, že takéto riešenie je ekonomicky, funkčne a technicky realizovateľné.
“Samozrejme, ak by sa mali splniť všetky kritériá napríklad pri zatepľovaní, či výmene okien v starých budovách, tak ekonomicky sa investícia nikdy nevráti. Potom je na projektantovi, aby pri energetickom hodnotení vedel zdôvodniť, prečo stavba nespĺňa požadované kritériá. Napriek tomu, že bude obnovovaná, nedáva zmysel dodržať všetky normy. Pri niektorých stavbách to ani technicky nemusí byť uskutočniteľné,” myslí si L. Piršel.
Ako príklad uvádza požiadavku na súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie. Pridanie izolácie s hrúbkou 20 cm na fasádu bytu s menším balkónom alebo lodžiou môže dopadnúť tak, že z priestoru prakticky nič neostane a zmení sa na francúzske okno.
Prekážkou technickej uskutočniteľnosti môže byť potenciálna zmena charakteru stavby postavenej síce po roku 1947 a mimo pamiatkového územia, no s určitou architektonickou hodnotou. “Je len na projektantovi, aby dokázal zdôvodniť, či naozaj opatrenia pri obnove budovy sú uskutočniteľné.”
OZE používať s rozumom
Častou otázkou investorov a projektantov pri navrhovaní budov v energetickej triede A0 je, či je potrebné inštalovať obnoviteľné zdroje, alebo technický systém dokáže splniť kritériá aj bez týchto technológií.
“Nikde nie je stanovené, že sa musí použiť obnoviteľný zdroj energie. Ale z definície stavieb s takmer nulovou potrebou energie vyplýva, že majú mať vysokú tepelnú ochranu a používať vysoko účinné technické systémy. Na druhej strane to malé množstvo energie, potrebnej na vlastnú prevádzku, si majú zabezpečovať vo veľkej miere z OZE. Je jasné, že bez ich využitia bude dosiahnutie triedy A0 iba ťažko možné. Treba ich však používať s rozumom.”
Podľa L. Piršela by sa investori a projektanti nemali zameriavať iba na splnenie legislatívnych požiadaviek. No hľadať riešenia, prinášajúce najpriaznivejší výsledný efekt nielen pre investora, ale aj obyvateľov, ktorí žijú v danom území. Napríklad aj kvôli problémom s kvalitou ovzdušia.
“Obchádzanie systému dlhodobo nefunguje. Ak to budeme robiť, nakoniec systém nájde riešenie, ako nás dostane do daných rámcov. Ale hlavne obchádzaním škodíme sami sebe. Využívajme kreativitu, ale oboznámme sa aj s dôsledkami.”
Peter Heyder, produktový manažér Viessmannu pripomína, že dôležitý je tímový prístup pri navrhovaní riešení. “Naše riešenia sú naozaj založené na objektívnom reálnom posudzovaní. Pri hodnotení jednotlivých kombinácií technológií sme vopred nepreferovali žiadne možnosti.”
“Nemáme žiadnu inú planétu B. Túto súčasnú si môžeme udržať iba rozumným narábaním s energiami. Vo Viessmanne zastávame názor, že neexistuje jediné energetické riešenie pre budúcnosť. Je ich množstvo a rozmanitosť je veľká. Dôležité sú práve systémové riešenia a na tie sme sa v našom prehľadnom katalógu zamerali. Ponúkame široký rozsah riešení, ktoré sa môžu nasadzovať v budovách spĺňajúcich najvyšší energetický štandard,” dodáva M. Janda, riaditeľ spoločnosti Viessmann.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.