Ostro sledovaná klimatická konferencia v Glasgowe veľa prekvapení nepriniesla

V škótskom Glasgowe sa cez víkend skončila dva týždne trvajúca klimatická konferencia COP 26. Politici z takmer všetkých krajín sveta (chýbali napríklad najvyšší predstavitelia Číny, Ruska či Brazílie) tu hľadali riešenia klimatických problémov.

Znižovanie emisií oxidu uhličitého, obmedzovanie používania fosílnych palív, či pomoc pre malé ostrovné krajiny postihnuté zmenami klímy. K čomu nakoniec účastníci samitu dospeli a čo je výsledkom politických rokovaní a deklarácií?

V článku sa dozviete:

• či sa budú rozvíjajúce sa krajiny naďalej spoliehať na uhlie pri výrobe elektrickej energie,
• prečo sú uhlie a ostatné fosílne palivá dôležité pre ekonomiky týchto krajín,
• čo si o výsledku samitu myslí predstaviteľka švajčiarskej vlády a niektorí ekologickí aktivisti,
• či sa darí znižovať emisie CO2 v súlade s tzv. Parížskym dohovorom,
• aký je prísľub väčšiny krajín v oblasti znižovania emisií,
• čo žiadajú ekonomicky menej rozvinuté krajiny,
• čo sľúbili bohatšie krajiny pred 12 rokmi,
• prečo niektorí prirovnávajú konferenciu v Glasgowe ku Kodani v roku 2009 a v čom sa líši,
• aké čiastkové dohody sa podarilo dosiahnuť a aká je ich záväznosť.

Nie koniec, iba menej uhlia

Jednou z hlavných tém klimatického samitu v Glasgowe bola snaha prinútiť rozvíjajúce sa ekonomiky k odstavovaniu uhoľných elektrární.

Indický minister životného prostredia Bhupender Yadav vyslovil pochybnosti o tom, ako rozvíjajúce sa krajiny môžu prisľúbiť koniec uhlia a dotácií pre fosílne palivá, ak ich ekonomiky rastú a tým sa znižuje miera chudoby. Aj po tlaku Indie, Číny a ďalších krajín spoliehajúcich sa na uhlie, sa “odstavenie” zmenilo na “zníženie používania” uhlia.

“Sme hlboko sklamaní zo znenia textu týkajúceho sa uhlia a fosílnych dotácií, ktorý sa zmenil. Dosiahnutie 1,5 °C bude ešte ťažšie,” hodnotí výsledok švajčiarska ministerka životného prostredia Simonetta Sommarugaová.

Niektorým ekologickým aktivistom chýbala zmienka aj o ostatných fosílnych palivách okrem uhlia. “Je to pozvánka pre bohaté ťažiarske krajiny, znečisťujúce prostredie vyše storočie, aby pokračovali v produkcii ropy a plynu,” cituje BBC  Larsa Kocha z neziskovej organizácie ActionAid, ktorej cieľom má byť rodová rovnosť, sociálna spravodlivosť a boj proti chudobe.

Iní dohodu o uhlí vnímajú ako veľký posun, keďže vôbec prvýkrát v histórii sa uhlie explicitne uvádza v dokumente OSN tohto druhu.

Dohoda o dohode ďalej znižovať emisie

Isté nádeje sa pred glasgowským samitom vkladali do posilnenia emisných cieľov v záujme splnenia Parížskej dohody. To sa nenaplnilo. Súčasťou dohody je budúca dohoda o ďalšom znížení emisií s cieľom zabránenia zvýšenia teploty na Zemi o viac než 1,5 stupňa.

Už v súčasnosti je pritom jasné, že ani doterajšie záväzky nezmenia nič na tom, že tento cieľ z Paríža sa nepodarí splniť. Ak by sa aj súčasné záväzky naplnili, globálna teplota sa má podľa Climate Action Tracker zvýšiť o 2,4 °C do konca tisícročia.

Väčšina krajín prisľúbila “prehodnotiť a posilniť” ciele ešte pred budúcoročnou klimatickou konferenciou v Egypte, hoci niektoré rozvíjajúce sa krajiny majú aj s týmto problém. Indický minister životného prostredia Jadav nepodporil posilnenie týchto cieľov.

Dotácie pre chudobnejšie krajiny

Chudobnejšie krajiny južnej pologule, ktoré sú najviac postihnuté zmenami klímy, žiadajú bohatšie ekonomiky o pomoc pri opatreniach zmierňujúcich dopady. Takýto prísľub sa prvýkrát objavil v roku 2009, no v skutočnosti sa doteraz nerealizoval.

Rozvinuté štáty vtedy prisľúbili vyčleniť 100 miliárd dolárov ročne s tým, že transfery sa začnú uskutočňovať najneskôr do roku 2020. Na nedávnom samite v Glasgowe zaznel návrh na 500 miliárd dolárov, ktoré mali bohatšie krajiny začať uvoľňovať chudobnejším do roku 2025.

Avšak žiadne záruky o reálnom financovaní týchto opatrení do roku 2025 sa nedosiahli. Výbor OSN má vyhodnotiť pokrok v súčasnosti platného prísľubu o rok.  

Podľa Sary Shaw zo združenia Priatelia Zeme je výsledok samitu škandálom. “Iba konštatovanie o 1,5 C nemá význam, ak dohoda neobsahuje nič, čím by sa cieľ splnil. COP 26 sa zapíše do dejín ako zrada krajín južnej pologule.” 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.