Odstavenie atómových elektrární v Nemecku stálo 12 miliárd dolárov ročne

Píše sa marec roku 2011. Iba pár dní po výbuchu atómovej elektrárne v japonskej Fukušime prichádza šok pre nemeckú energetiku. Tamojšia vláda pristúpila k bezprecedentnému kroku a rozhodla o okamžitom zastavení takmer polovice atómových elektrární v krajine. Zvyšné reaktory sa majú postupne vypínať do roku 2022.

Podobný prístup k jadrovej energii zaujali ďalšie krajiny a ohlásili postupné utlmovanie jadra – napríklad Taliansko, Belgicko, Španielsko, Švajčiarsko.

Rozhodnutia o odstavení výroby elektrickej energie z jadra by mohli naznačovať, že náklady takejto produkcie prevyšujú prínosy. Neexistuje veľa odborných štúdií, ktoré by sa porovnaním zaoberali a vyčíslili ekonomické a environmentálne náklady ukončenia prevádzky atómových elektrární.

Priniesť viac svetla a konkrétnych empirických dát sa pokúsili vedci Stephen Jarvis, Olivier Deschenes a Akshaya Jha z National Bureau of Economic Research. Pred pár týždňami publikovali štúdiu s názvom “Súkromné a externé náklady odstavovania atómových elektrární v Nemecku”. Predmetom štúdie bolo zmeranie dopadu zatvorenia desiatich z celkovo sedemnástich jadrových reaktorov v období rokov 2011 až 2017.

Odstavenie reaktorov sa prejavilo na zvýšení priemerných prevádzkových nákladov pri výrobe elektriny v Nemecku. To nie je veľmi prekvapujúce zistenie vzhľadom k tomu, že atómky sa vyznačujú menšími prevádzkovými nákladmi ako uhoľné alebo plynové elektrárne.

Štúdia ďalej ukazála, že prechod výroby elektriny z jadra na fosílne zdroje vyústil do podstatného nárastu lokálneho aj globálneho znečistenia ovzdušia emisiami. Vedci tieto celkové náklady odhadli na 12 miliárd dolárov ročne. Vyše 70 % z týchto nákladov predstavuje zvýšené riziko mortality zo znečisteného ovzdušia.

Odstavenie jadra prináša aj benefity. Znižuje sa riziko katastrofickej udalosti a klesajú náklady na uskladňovanie vyhoretého jadrového paliva. Avšak podľa vedcov aj tie najoptimistickejšie odhady prínosov odstavenia sú oveľa menšie než uvedená výška tzv. “spoločenských” nákladov.

Graf: Vplyv odstavenia časti jadrových zdrojov na veľkoobchodné ceny elektriny v rokoch 2011-2017

Odstavenie jadra zvýšilo ceny elektriny

“Okrem toho sme zistili, že odstavenie zvýšilo ceny elektriny v Nemecku. Tento nárast sa prejavuje vyššími ziskami u väčšiny výrobcov elektriny, no znamená dodatočné náklady pre spotrebiteľov,” uvádza štúdia.

Ako sa odstavenie časti reaktorov konkrétne prejavilo na veľkoobchodnej cene elektriny? Podľa vedcov odhady svedčia o zvýšení zhruba od 0,5 do 8 USD/MWh. “Veľkoobchodné ceny elektriny upravené o infláciu sa v dôsledku odstavenia zvýšili v priemere o 1,8 USD/MWh. To je o 3,9 % viac v porovnaní s cenami, ak by k odstaveniu nedošlo,” odhadujú vedci.

Zvýšenie veľkoobchodných cien elektriny však nemá veľký dopad na spotrebiteľov. Pre domácnosti a firmy, tvoriace zhruba polovicu celkového dopytu po elektrine, je totiž charakteristická vysoká miera neflexibilnosti pokiaľ ide o cenu. Podobne ako na Slovensku, trhová cena komodity tvorí iba štvrtinu koncovej ceny, zvyšná časť pozostáva zo sieťových poplatkov, poplatkov za OZE a daní.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.