Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Treba meniť pravidlá odpájania od CZT? Odpovedajú teplári aj zástupcovia vlastníkov bytov

Mapovali sme názory na tému, ktorú tento týždeň znovu otvoril nový poslanecký návrh.

odpojenie od CZT

Foto: Energie-portal.sk

Odpájať či neodpájať? Po čase sa na Slovensku opäť diskutuje o pravidlách pre odpojedenie od systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) a budovanie decentralizovaných zdrojov v podobe lokálnych kotolní.

Téma odpájania odberateľov zo CZT patrí k dlhodobo diskutovaným energetickým témam. Tento týždeň ju opäť otvorili poslanci SaS a OĽaNO, ktorí predložili novelu zákona o tepelnej energetike.

Návrhu poslancov sme sa na Energie-portal.sk podrobnejšie venovali už v deň jej predloženia. Teraz nás zaujímali názory účastníkov trhu a dotknutých strán na tému ako takú. Šiestim osloveným respondentom sme položili „dvoj-otázku“ v znení:

Ako vnímate súčasné nastavenie pravidiel pre odpájanie odberateľov tepla od systémov CZT? Ako podľa vás situáciu ovplyvnil vývoj v energetike počas roka 2022?

Prečítajte si výber z reakcií, ktoré sme dostali a následne celé odpovede respondentov v plnom znení. Aktuálne znenie zákona o tepelnej energetike s prehľadným vyznačením všetkých zmien účinných od 1. decembra 2022 si môžete pozrieť tu.

Výber z odpovedí

„Znižovať podiel tepla z CZT sa rovná viac uhlíka a horšie ovzdušie, to je fakt. Žiaľ, dnes je absolútne zbytočné argumentovať, vysvetľovať. Po prvé nemáte kde a aj keď sa niekam dostanete, cítite sa, ako by ste rozprávali po čínsky, nikto nerozumie, alebo nechce rozumieť. Lebo oni majú svoj plán…“

Stanislav Janiš, predseda predstavenstva, Slovenský zväz výrobcov tepla


„Po upokojení situácie predpokladáme opäť zvýšený záujem zo strany odberateľov o riešenie vlastného zdroja tepla, čo v súlade s platnou legislatívou považujeme za úplne legitímne. Akékoľvek snahy o oslabenie pozície účinných CZT však odmietame a považujeme ich za ohrozenie našich cieľov.“

Vojtech Červenka, obchodný riaditeľ, MH Teplárenský holding


„Energetika, vrátane teplárenstva, potrebuje mať nastavenú pevnú, jasnú a dlhodobú stratégiu, napríklad v podobe Green Deal, aby všetci účastníci trhu vedeli, aké sú naše dlhodobé ciele a kam treba zmerať svoje plány a investície. Nemôžeme svoju stratégiu a smerovanie meniť každý rok, respektíve ju neustále deformovať rôznymi ad hoc nápadmi.“

Ivan Ďuďák, generálny riaditeľ, Národná energetická


„Z pohľadu šetrenia energií, sa každý odberateľ obzerá po všetkých možnostiach, ktoré sú k dispozícii. Niektoré objekty, ktoré sa odpojili pred pár rokmi od CZT, a nespĺňali podmienky zmeny na regulovaný cenník, tak mohli mať vážne obavy z prudkého nárastu ceny napríklad zemného plynu. Jedno z riešení, ktoré vedia použiť, je opätovné pripojenie na CZT.“

František Sás, konateľ ESCO Servis


„Prijatím ostatnej a pripravovanej novely zákona o tepelnej energetike bude znova nastolený nevyvážený právny stav medzi dodávateľmi a odberateľmi tepla. Prakticky bude znemožnené konkurenčné prostredie. Európska legislatíva síce vyžaduje zvýšenie účinnosti sústavy CZT, ale zároveň poukazuje na výstavbu decentralizovaného zdroja tepla v objekte spotreby, čiže vyžaduje upevňovať aj postavenie samospotrebiteľov tepla.“

Miroslav Verčimák, člen správnej rady, Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku


„Apelujem na odpájanie sa od CZT v tých mestách, kde CZT nechcú začať s využívaním alternatívnych zdrojov. Prečo by sme mali obmedzovať vlastníkov bytových domov, aby mohli využívať obnoviteľné zdroje energie a dosiahnuť pre vlastníkov zníženie nákladov pri užívaní bytov?“

Ondrej Pavlanský, expert pre alternatívne zdroje energie, Združenie pre lepšiu správu bytových domov


Celé odpovede

Stanislav Janiš, predseda predstavenstva, Slovenský zväz výrobcov tepla

Projekt teplárenské nevoľníctvo zlyhal, uvrhol individuálne zdroje do šialenej situácie. V oblasti legislatívy vykurovania je štát v totálnej schizofrénii, a nemôže sa vyhovárať na súčasnú krízu.

Na jednej strane sa totiž všetkými desiatimi zaviazal k plneniu ambicióznych cieľov v oblasti klímy, prijíma strategické materiály ako napríklad Národný program znižovania emisií SR, Integrovaný národný energetický a klimatický plán, kde označí CZT ako kľúčový prvok pri dekarbonizácii vykurovania a zabezpečení kvality ovzdušia, dokonca píše že je treba prevenciu odpájania sa od CZT a potom namiesto toho, aby toto premietol do legislatívy, urobí pravý opak.

Novelami zákona o tepelnej energetike štát salámovo rozkladá systémy CZT už len tým, že je možnosť vydať osvedčenie o výstavbe nového zdroja, aj keď sa zníži odber z účinného CZT. Začalo to poslaneckou novelou zákona o tepelnej energetike v roku 2021, nasledovala vládna novela v roku 2022, kde štát dokonca nad rámec smernice zaviedol požiadavku pre účinný systém CZT dosahovať v mixe 75 % podiel OZE. Teraz je na stole ďalšia poslanecká novela, ktorá to ešte „vyšperkováva.“ Autor všetkých noviel je ten istý.

Štát úplne rezignoval na spotrebiteľa, na to, že každým znížením spotreby tepla v CZT uviaznuté fixné náklady sa prepočítajú na ostatných obyvateľov. Ale samozrejme do novely dal štát prechod na účinné CZT do roku 2025. Prechod na účinné CZT si vyžaduje investície. Ale načo investovať, ak to nemá žiadny význam? Zvyšovať si utopené náklady? Toto je úplne v rozpore nie len so smernicou EP a Rady (EÚ) 2018/2001, s pripravovanými zmenami v balíku Fit for 55, ale aj so zdravým rozumom.

Z CZT je dnes zásobovaných teplom 2,4 mil. obyvateľov a títo ľudia si nezaslúžia, aby z ich vykurovaním štát narábal ad hoc novelami, ohrozoval ich bezpečnosť a ceny. Štát novelami zlikvidoval akúkoľvek ich možnosť vyjadriť sa. Novely vystavujú týchto spotrebiteľov jednak zvyšovaniu ceny tepla a ohrozeniu zásobovania, lebo títo tzv. experti neriešia zásobovanie teplom ako celok, ale vyberajú len hrozienka, ktoré zo systému vytrhávajú a zostatok spotrebiteľov majú riešiť obec, ktoré musia zo zákona núdzové stavy v zásobovaní teplom.

Autorovi noviel nevadí, že štát bez CZT v podstate nemá šancu plniť ciele v klimatických záväzkoch. Na zdroje pod 300 kW, o ktoré navrhovateľovi ide, totiž štát nemá žiadny dosah. Znižovať podiel tepla z CZT sa rovná viac uhlíka a horšie ovzdušie, to je fakt.

 
 

Zostáva vám 68% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.