Názor. Príliš ambiciózne ciele (píše Radovan Ďurana)

V priebehu rokov 2018 - 2022 sa v EÚ viackrát menili tzv. zelené ciele. Ešte v roku 2018 sa počítalo s 32 % podielom obnoviteľných zdrojov (OZE) v roku 2030, teraz je to o tretinu viac, už 42,5%.

Moja skúsenosť je taká, že verejnosť sa v týchto cieľoch neorientuje. A nielen verejnosť, ktorá si okrem iného pletie aj emisie CO2 so spotrebou energií. Koľko politikov by vedelo povedať, akú spotrebu v jouloch má slovenská ekonomika? Predpokladám číslo blízke nule. Či je 32 % zbytočne nízky cieľ, alebo 42,5 % neúnosne veľa, sa na Slovensku diskutuje len za zavretými dverami.

Tu si treba uvedomiť, že sa bavíme o podiele OZE na celkovej spotrebe energie, nie elektriny. Tam patrí aj spotreba zemného plynu, uhlia, či pohonných hmôt. Samotná elektrina predstavuje menej ako štvrtinu z celkovej spotreby energie. Zemného plynu spotrebujeme viac ako elektriny.

Z toho inak tiež vyplýva, že spustenie nového reaktora jadrovej elektrárne nemá na plnenie tohto ukazovateľa žiadny vplyv, aj keby jeho elektrina nahradila dymiacu uhoľnú elektráreň. Jadrová elektrina je síce skoro bezemisná, ale nie je obnoviteľná. Tento ukazovateľ je nastavený tak, že naopak motivuje k odstavovaniu jadrových elektrární a ich nahradeniu obnoviteľnými zdrojmi. Že toto nie je úplne dobrá „matematika,“ nám nedávno ukázalo Nemecko.

Dosahovanie tohto cieľa sa tak musí diať nahradzovaním spotreby fosílnych palív a to buď elektrinou z vetra, slnka, biomasy, alebo tepla prostredníctvom takto vyrobenej elektriny. Ešte by sme sem mohli zaradiť bioplyn a snáď aj geotermálnu energiu, ak sa ju skutočne podarí dostať z plánov do reality.

Vodu som zámerne nespomenul, pretože jej energetický potenciál je na Slovensku v podstate vyčerpaný.

Možnosti sú limitované

Po tomto teoretickom úvode je dobré si uvedomiť proporcie. Najmä vďaka veľmi silnej gabčíkovskej elektrárni predstavovala energia z vody 2,7 % energetického mixu Slovenska. To nie je preklep. Necelé tri percentá sú drsnou ilustráciou, ako ťažké je zvyšovať podiel OZE na spotrebe energie. Od roku 2019 do 2022 na Slovensku vzrástol podiel OZE z 16,9 % na 17,5 %.

Prečo sa o tom vlastne bavíme? Slovenská republika má povinnosť v Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP) definovať svoj záväzný cieľ zvyšovania podielu OZE do roku 2030. Cieľ stanovila na 23 %. To znamená ročný (!) nárast o 0,7 percentuálneho bodu, kým za ostatné celé štyri roky sme dosiahli nárast 0,6 percentuálneho bodu. Nepochybne, s ohľadom na nedávnu minulosť je to ambiciózny cieľ.

Málo. Podľa Európskej komisie by sme mali cieľovať 35 %, aby sa tak naplnil celoeurópsky cieľ 42,5 %. Európska komisia od nás chce za osem rokov zdvojnásobenie podielu OZE. Tak radikálna zmena v hospodárstve, vykurovaní, či doprave, je však ťažko predstaviteľná. Napríklad za osem rokov by sme museli zredukovať spotrebu zemného plynu na viac ako polovicu. Aj keby všetky domácností vymenili plynový kotol za tepelné čerpadlo, čo je utopická predstava, ani zďaleka by to nestačilo.

Navyše, toľko náhradnej elektriny ani mať nebudeme. Pozrime sa na priemyselné využitie, jeden príklad za všetky. Najväčší spotrebiteľ zemného plynu Duslo Šaľa chystá obrovskú vodíkovú investíciu za 58 mil. eur 100 mil. eur so štátnou dotáciou 58 mil. eur, ktorá nahradí jeho spotrebu plynu zhruba na osem dní v roku.

Iste, žiadny veľký problém sa nedá riešiť jedným opatrením a iba v jednej oblasti. Pomôže zatepľovanie, ktoré je ale kapacitne limitované. Vyšší podiel elektroáut nám nepomôže, autá len spotrebujú elektrinu vyrobenú, ktorá už bude započítaná v OZE, ak bola vyrobená slnkom alebo vetrom. Ani na rýchly nástup produkcie biometánu sa nemôžeme spoliehať. Na dosahovanie tohto cieľa by nám nepomohla ani elektrifikácia výroby železa, keďže oceliareň by spotrebovávala energiu z jadra, toľko OZE nemáme a ani tak skoro nebudeme mať.

Pri určení cieľa očakávam kompromis

Ministerstvo hospodárstva aj vláda tak stoja teraz pred ťažkou voľbou. Dosiahnutie stanoveného cieľa je záväzné. Avšak, keď sa pozrieme na zvyšok krajín únie, Slovensko nie je samo. Európska komisia podobným spôsobom „skritizovala“ ďalších osem krajín, ktoré navrhli príliš nízke ciele podielu OZE. Nie sú to len krajiny strednej a východnej Európy, ale aj Belgicko či Írsko. Len šesť krajín predstavilo ciele, ktoré sú vyššie, ako od nich očakáva EK. Ostatné krajiny buď ešte svoje ciele nepredstavili, alebo boli mierne pod požadovaným cieľom.

Zvýšiť podiel OZE o 17 percentuálnych bodov (v prípade Slovenska zdvojnásobiť), dokázalo za osem rokov len Švédsko. Pre rozvíjajúcu sa krajinu, ktorá sa nemôže oprieť o takmer nekonečné zásoby vodnej energie (Švédsko má inštalovaný výkon 16,4 GWe, takmer osemnásobok celého slovenského jadra) a kumulované kapitálové bohatstvo, to predstavuje takmer nerealistickú výzvu.

Znižovanie spotreby energie je na Slovensku podmienené vo veľkej miere v lepšom prípade obrovskými dotáciami do priemyslu, v horšom prípade do utlmenia jeho výroby s negatívnymi ekonomickými dopadmi. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov má určite rozvojový potenciál, ale v horizonte ôsmich rokoch sa nemôžeme baviť o nových 10 TWh ročne. Koniec koncov, aj Inštitút environmentálne politiky pri MŽP vo svojej Analýze vplyvov balíka Fit for 55 konštatuje: „Za realistický odhad podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energií do roku 2030 možno považovať 23-24 %“

Spoja sa „kritizované“ krajiny, aby dosiahli úpravu legislatívy EU v tejto oblasti? Bude EK ochotná o takomto kroku diskutovať? Uvidíme. Osobne očakávam kompromis. Súčasných 23 % sa posunie na nejakých 25 – 26 %. Ale aj táto zmena bude vyžadovať dodatočné, miliardové investície potrebné na zmeny, ktoré nie sú dnes ekonomicky návratné (napr. vyššie dotácie na tepelné čerpadlá, vyššie dotácie priemyslu, vyššie investície do zvyšovania kapacity distribučných sietí, vyššie dotácie výroby z OZE). Každé ďalšie % zvyšovanie podielu OZE bude drahšie, prípadne náročnejšie.

Samozrejme, aj tieto investície znamenajú alternatívne náklady, voľbu medzi investíciou v iných sektoroch (školstvo, zdravotníctvo, doprava) a zvyšovaním podielu OZE. Snáď táto konfrontácia s EK prinesie dve pozitíva. Štát bude nútený upraviť často nezmyselné regulácie, ktorými dnes bráni investíciám do obnoviteľných zdrojov, ako je veterná, či slnečná energia. Zástupcovia štátu sa poriadne zamyslia pred hlasovaním o cieľoch so zásadnými dopadmi.

Radovan Ďurana
Autor je analytikom INESS

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.