Nemecko za svojimi plánmi v zelenej energii zaostáva

Uhlie hrá prím

Dôvodom ťažby uhlia je snaha kancelárky Angely Merkelovej prebudovať nemecké hospodárstvo, ktoré by sa opieralo o zelenú energiu, čo má však v konečnom dôsledku vplyv na nečakaný boom po uhlí.

Ako uvádza Bloomberg, plán prechodu od nukleárnej energie k obnoviteľný zdrojom je pomalý. V Nemecku je preto stále v prevádzke viac ako 140 uhoľných elektrární. Tie pokrývajú približne 40 percent celkového dopytu po elektrine.

A práve spomínané mesto Poedelwitz padne za obetu, pretože tamojšia povrchová baňa na lignit sa bude rozširovať. Uhlie z tohto dolu smeruje do 2 GW elektrárne, ktorá leží len zopár kilometrov ďalej. „Toto je ničenie životného prostredia, ktoré nemá obdobu,“ cituje Bloomberg miestneho farmára Jens Hausner.

Ten už prišiel o 17 hektárov zo svojho chotára.

Zníženie CO2 len o 30%

Merkelovej politika smerom k obnoviteľným zdrojom nabrala na obrátkach v roku 2011 po Fukušimskej nukleárnej katastrofe. Kancelárka prisľúbila, že Nemecko do roku 2020 zníži emisie CO2 o 40 percent oproti roku 1990. Odhadované náklady na túto zmenu v podobe dotácií by mali dosiahnuť 650 mld. eur.

Podľa nemeckého think-thanku Agora Energiewende však tento cieľ Merkelová nesplní. Do konca tohto desaťročia sa totiž Nemecko dostane len na úroveň 30 percentného zníženia.

Bloomberg však tvrdí, že nejde o úplné zlyhanie nemeckého plánovania. Už v súčasnosti viac ako jednu tretinu celkovej spotreby elektriny v krajine pokrývajú vietor, slnko a biomasa. Pred rokom bol ich podiel len štvrtinový. Nemecko je napriek tomu na čele európskych krajín v rámci znižovania emisií oproti roku 1990.

Kým priemer EÚ predstavuje 22 percentnú redukciu CO2, najväčšia krajina únie dosahuje 28 percent.

Iné mestá získavajú

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.