Premiér Fico a šéf regulačného úradu Holjenčík majú
cynický zmysel pre humor.
Prednedávnom som písal (
tu
a
tu)
o ich zvrátenej energetickej politike, ako cez zvýšené
distribučné poplatky za elektrinu (za 5 rokov vzrástli aj
o 636 %) vyťahujú z priemernej domácnosti cca 43 €
každoročne navyše.
Svojimi rozhodnutiami priamo prehlbujú
tzv. energetickú chudobu - teda skutočné problémy domácností
udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky a tiež
ťažkosti zabezpečiť si za primeranú cenu iné základné
energetické služby.
A teraz ten cynizmus: na základe rozhodnutia
Európskej únie predkladá šéf regulačného úradu 12.3.2014
vláde „Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky
energetickej chudoby".
Pohyby s TPS
Slovenskí občania sú od Ficovej vlády fackovaní z oboch
strán. Nielenže sa nič nerobí na poli diverzifikácie
energetických zdrojov, ale spanilá jazda šéfa Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví J. Holječníka - „energetickej
pravej ruky" R. Fica - priniesla najvyššie ceny
elektrickej energie spomedzi všetkých tzv. nových krajín EÚ
(s výnimkou ostrovných Malty a Cypru, ktoré majú iné
geografické podmienky).
Možno si pamätáte, ako sa po zverejnení premrštenej tarify za
prevádzku systému TPS (narástla za 4 roky o 636% !)
vo výške 19,8 €/MWh ponáhľal premiér Fico s usporiadaním
tlačovky s „nezávislým" regulátorom Holjenčíkom,
aby nám oznámili, že mimoriadne znižujú tento poplatok na
16,2 €/MWh. Skvelé!
A zaregistrovali ste aj tlačovku koncom minulého roka, keď
Jozef
Holjenčík znovu zdvihol túto tarifu späť na 19,8 €/MWh?
Nie? Ani ste nemohli, pretože žiadna nebola. Potichučky, poza
bučky, poplatky nám dvíhajú. Mimochodom to je typická politika
R. Fica. Pri znižovaní cien sa správať ako záchranca, pri
zvyšovaní ako partizán.
Nárast prepravnej tarify plynu
Týmto sa výpočet lapsusov Jozefa Holjenčíka ako pravej ruky
Roberta Fica nekončí. Rovnakým problémom, ako boli a sú
rozhodnutia ÚRSO v energetike, sú aj ich rozhodnutia
v plynárenstve. Za všetky uvediem aspoň dva konkrétne
príklady:
Kým R. Fico garantuje nezvyšovanie cien najdrahšieho plynu pre
domácnosti od SPP a z toho si urobil aj jednu z nosných
agend svojej vlády (hoci ceny plynu v krajinách naookolo
klesajú), bežní živnostníci, malí a strední podnikatelia
túto garanciu nemajú. A kým Eurostat hlási v celej
Európe historickú stagnáciu cien (v SR v januári 2014
inflácia 0,0 %), Ficovo-Holjenčíkovo ÚRSO zdvihlo poplatok
za prepravu plynu (ktorý končí na účte spoločnosti Eustream) od
1.1.2014 o 27%! Hĺbková analýza ako písomné zdôvodnenie?
Ale kdeže.
Veď bolo by aj umením po siedmych rokoch v úrade,
zdôvodniť pri prepravnej tarife (sadzba za odobratý plyn SOPp)
zrazu pri nulovej inflácii náhle 27%-né
zvýšenie.
Stalo sa tak potichučky, poza bučky. Typická politika za vlád
R. Fica. Pri znižovaní cien sa správať ako záchranca, pri
zvyšovaní ako partizán. Akosi často prijímajú rozhodnutia,
ktoré (zhodou zvláštnych okolností?) obohatia vrecká niektorých
finančných skupín či vybraných podnikateľov o desiatky
alebo dokonca stovky miliónov eur.
Hralo snáď pri tomto zdražovaní rolu (ešte niečo iné okrem
toho), že Eustream patrí SPP, ktorý spoluvlastní Energetický
a průmyslový holding s viac ako tretinovým podielom J&T?
Lebo logické zdôvodnenie by ste v rozhodnutí hľadali márne.
Diverzifikácia plynu
Ani s potenciálnou diverzifikáciou zdrojov plynu to pri súčasnej
energetickej politike vlády nevyzerá ružovo. Jedna vec je nakúpiť
v zahraničí plyn, inou je dostať ho až k odberateľom.
Problémom je, že na prepravu a distribúciu plynu majú
monopol dcéry SPP. A tie spolu s ÚRSO sa už „postarajú",
aby ste nediverzifikovali a neodoberali plyn zo Západu, ale iba
ten ruský, od Gazpromu (a SPP/EPH).
Ako sa im to môže jednoducho podariť? Nuž, poslúži zase iná
tarifa - tentoraz pre veľké firmy. Plyn sa totiž k nám musí
dostať cez hranice cez tzv. vstupný bod. A podľa toho,
ktorou „colnicou" (vstupným bodom) plyn prevážate, také
„clo vám vyrúbia". A ako sa vysporiadať so situáciou,
keď nechceme tovar (plyn) zo Západu, ale iba ten dobrý, ruský?
Jednoducho, zdvihnete „clo".
A tak ÚRSO, opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, zdvihlo
„clo" na rakúskej hranici (vstupný bod Baumgarten)
o 50 % (!) z približne 53 €/(MWh/d)/y
na 81 €. A ešte vyššie na českej hranici (Lanžhot) –
o celkom
250% (!) z 30 €
na 105 €. Stalo sa tak potichučky, poza bučky. Typická
politika R. Fica. Pri znižovaní cien sa správať ako
záchranca, pri zvyšovaní ako partizán. Nech
si potenciálni lacnejší alternatívni dodávatelia aj poškodení
zákazníci poplačú v kúte.
Energetickú chudobu majú vyriešiť deti
Potom sa dvojica Fico-Holjenčík čuduje, že tu máme
energetickú chudobu. A čo navrhuje šéf ÚRSO ako riešenie?
Citujem: „Bude potrebné posilňovať medzigeneračnú súdržnosť
aj v tejto oblasti, napríklad prostredníctvom angažovania
detí na úhrade nákladov na energie svojich rodičov, ktorí nie sú
schopní uhrádzať náklady ani v minimálnej miere".
Že majú energiu vymýšľať takéto nezmysly. V skutočnosti
by stačilo, keby znížili poplatky na úroveň európskeho
priemeru.
Nuž, keď bude pán Fico na tlačovej konferencii po rokovaní
vlády rozprávať, ako on a jeho vláda sociálnych istôt
s tou energetickou chudobou zatočí, myslite aj na to, aké duo
tu určuje energetickú politiku v SR od roku 2007 a kto tú
chudobu spôsobil.
Článok vyšiel 11. marca na blogu
denníka Sme, prevzatý so súhlasom autora.
Autor je makroekonóm, bankár, podpredseda hnutia NOVA.
(titulky -
redakcia)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.