Návrhu Nízkouhlíkovej stratégie Slovenska chýba vyčíslenie nákladov a dopadov. Nechýbajú však nezmyselné opatrenia

Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Materiál má predstavovať základný koncepčný dokument upravujúci cestu, akou chce slovenská ekonomika znižovať uhlíkové emisie.

V rámci pripomienkového konania vzniesli pripomienkujúce subjekty celkovo 251 pripomienok, z toho 142 zásadných.

Najčastejšou výčitkou návrhu je chýbajúce vyčíslenie nákladných opatrení na zavádzanie nízkouhlíkových technológií, ktoré by sa mali týkať predovšetkým energetického, priemyselného odvetvia, budov a dopravy. Nie je úplne jasné ani to, odkiaľ vláda vezme zdroje na pokrytie týchto vynútených investícií.

Podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne analýzy (INESS) budú mať opatrenia významný dopad na verejné financie aj blahobyt domácností. Preto by vláda nemala schválením návrhu poskytovať „bianko šek“ týmto opatreniam.

“Analýza predpokladá vyčíslenie nákladov a efektov navrhovaných opatrení až o päť rokov. Zbavuje sa tým povinnosti predložiť v čo najkratšom čase hodnotenie dopadov dodatočných opatrení. Verejnosť by mala čo najskôr poznať ekonomické a finančné dopady týchto rozhodnutí, na odkladanie dostatočne podrobnej analýzy ich dopadov nie je potrebné čakať päť rokov.”

INESS kritizuje nekonkrétnosť a často nezmyselnosť opatrení. “Ako môže Slovensko dosiahnuť dekarbonizáciu leteckej dopravy, keď nemá na produkciu lietadiel (a z titulu svojej veľkosti ani na druh paliva) žiadny vplyv? Ako konkrétne klíme pomôže opatrenie údržba a obnova trávnych porastov? Viacero z uvedených opatrení budí dojem, akoby snahou predkladateľa správy bolo uviesť všetky možné nápady, podľa pravidla „viac je lepšie ako menej“."

Nafúknuté ekonomické straty v dôsledku klímy

Predpokladaný pokles zamestnanosti by mal dosiahnuť 1,3 % resp. 1 % oproti referenčnému scenáru, pričom pokles miezd (a tým aj spotreby domácností) by mal dosiahnuť 9 %. “Je evidentné, že takto zásadné zmeny budú mať radikálny dopad na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.”

“Predkladateľ by mal preto vyčísliť kompenzačné opatrenia tohto výpadku. V texte spomínané zvýšenie ekologických daní je pritom obyčajne prezentované ako fiškálne neutrálne. Predkladateľ by mal jednoznačne identifikovať dodatočné príjmy, ktorými majú byť výpadky daňových a odvodových príjmov financované,” tvrdí Radovan Ďurana z INESS.

Predkladateľ podľa INESS tiež nesprávne interpretuje údaj o ekonomických stratách v dôsledku extrémnych zmien klímy. Zatiaľ čo zdrojový materiál uvádza kumulatívnu hodnotu zhruba 1,3 miliady eur v období rokov 1980 – 2013 (vyjadrenú v cenách z roku 2013), ministerstvo životného prostredia hovorí o ekonomických stratách v rámci jedného roku – 2013.

“Extrémy vyplývajúce zo zmeny klímy mali dosiaľ na Slovensku marginálny efekt na ekonomické straty, ktoré v konštantných eurách roku 2013 predstavujú cca 40 mil. eur ročne,” uvádza INESS v pripomienke.

Nízkoemisné zóny aj pre tepelno-technické zariadenia

Predkladateľ návrhu predpokladá, nie úplne v súlade s princípom technologickej neutrality, že výroba automobilov na Slovensku sa premení iba na výrobu elekromobilov.

“Nie je v žiadnom prípade prijateľné sa tváriť, že inovácie sa rovnajú elektromobilite a dokonca iba výrobe elektromobilov v SR,” upozorňuje zamestnávateľské združenie AZZZ SR. “Aj v oblasti dopravy existujú aj iné inovatívne a nízkouhlíkové riešenia: napríklad biopalivá, biometán, vodík, etanolové články.”

Stratégia ďalej predpokladá zavedenie nielen nízko emisných zón pre autá, ale aj pre tepelno-technické zariadenia, teda napríklad kotolne, či vykurovacie zariadenia v domácnostiach. Tým sa majú vylúčiť z prevádzky staré kotolne alebo domáce kotly na tuhé palivá. Zamestnávatelia tu pripomínajú, že týmto opatrením sa problém emisií nevyrieši, ak ekonomická sila ich prevádzkovateľov bude slabá.

S navrhovaným opatrením nesúhlasí ani Klub 500. “Už v súčasnosti je legislatívne upravená periodická kontrola tepelno-energetických zariadení. Preto považujeme opatrenie vzhľadom na sledovaný účel za duplicitné.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.