INNOGY
VSDS
INNOGY

Na nízkouhlíkové technológie potečú miliardy eur z nových európskych fondov

Európska komisia bude prerozdeľovať príjmy z predaja emisných povoleniek cez Inovačný a Modernizačný fond. Nemalo by to byť iba "hasenie" akútnych problémov.

Na nízkouhlíkové technológie potečú miliardy eur z nových európskych fondov

Foto: SAPI

Európska únia si v honbe za nízkouhlíkovou ekonomikou stanovila náročné ciele, ktoré sa nezaobídu bez dotácií. Okrem tradičných eurofondov pribudnú v nasledujúcich rokoch nové nástroje, ktoré budú prerozdeľovať aj príjmy získané z predaja emisných povoleniek. O možnostiach financovania niektorých projektov aj v oblasti energetiky informovala na seminári SAPI Lívia Vašáková zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V rámci schémy ETS, teda systému obchodovania s emisnými kvótami CO2 v EÚ, vznikajú dva fondy – inovačný a modernizačný. Inovačný fond bude podporovať a prerozdeľovať peniaze na projekty s technológiami, ktoré sa chcú prvýkrát uchytiť na trhu. Má ísť o demonštračné projekty s vysokou mierou inovatívnosti, projekty napomáhajúce dosiahnutiu (nákladovo efektívnym spôsobom) klimatickej neutrality.

Inovačný fond pre nové technológie

Podľa zástupkyne EK sa Inovačný fond často prezentuje ako nástroj určený pre 15 krajín EÚ a Modernizačný fond pre chudobnejších 10 krajín. No nie je to tak. Prvý menovaný je pre všetky krajiny a má podporovať prienik nových nízkouhlíkových technológií na trh. Hlavnými oblasťami sú obnoviteľná energia, energeticky náročný priemysel, uskladňovanie energie a zachytávanie a skladovanie uhlíka.

“Z predchodcu tohto fondu sa napríklad v Rakúsku financoval veterný park. Ak Národný klimatický a energetický plán Slovenska hovorí o rozvoji veternej energie, tak by sa mohli vyskúšať aj peniaze z tohto fondu,” predstavuje možnosti L. Vašáková. Taktiež v energeticky náročných podnikoch sa dajú napríklad nahrádzať niektoré produkty. “Viem si predstaviť, že napríklad Slovnaft môže takto financovať prechod z ropných výrobkov na bioprodukty.”

Celkový objem fondu má predstavovať zhruba 10 miliárd eur pri súčasných cenách CO2. Je možné prefinancovať až 60 % z nákladov na inovatívnu technológiu. Prvé výzvy na podávanie projektov majú prísť v budúcom roku a trvať až do roku 2030.

Obrázok č.1: Proces výberu projektov v Inovačnom fonde

Kritériá pre projekty

Projekty sa budú posudzovať na základe týchto kritérií:

  • znižovanie skleníkových plynov
  • miera inovatívnosti technológie
  • do akej miery je projekt vhodný (pripravený) na realizáciu a financovanie
  • škálabilita, teda akým spôsobom môže projekt expandovať, či sa dá aplikovať iba lokálne, alebo aj na inom území
  • nákladová efektívnosť
 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Nové čísla OKTE ukázali, z akých zdrojov pochádza elektrina na Slovensku

Nové čísla OKTE ukázali, z akých zdrojov pochádza elektrina na Slovensku

V energetickom mixe na Slovensku stále dominuje jadro, druhým najvýznamnejším zdrojom elektriny je zemný plyn.

Záujem o dotovanú strešnú fotovoltiku v Česku nepoľavuje ani počas pandémie

Záujem o dotovanú strešnú fotovoltiku v Česku nepoľavuje ani počas pandémie

Spoločnosť ČEZ Prodej eviduje nárast počtu inštalácií fotovoltických elektrární oproti vlaňajšku. Rastie záujem o menšie systémy s batériami.

Tepláreň v Žiari nad Hronom chce vymeniť kotol na uhlie za kotly na zemný plyn

Tepláreň v Žiari nad Hronom chce vymeniť kotol na uhlie za kotly na zemný plyn

Nové kotly na zemný plyn majú slúžiť ako záložná jednotka pre hlavný kotol, ktorý bude naďalej spaľovať biomasu.