Bezuhlíková alebo nízkouhlíková stratégia? Znižovanie emisií a medzinárodná legislatíva

Záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo tak ako ich poznáme dnes, sa na národnej aj nadnárodnej úrovni nerodili ľahko. Už v roku 1992 bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy v Rio de Janeiro, ktorý vstúpil do platnosti o dva roky neskôr. Už pri jeho prijímaní však bolo jasné, že záväzky z neho plynúce sú pomerne vágne.

Kjótsky protokol

Preto bol v roku 1997 prijatý Kjótsky protokol, ktorý už určoval percentuálne záväzky znižovania emisií pre krajiny. “Slovensko si tento záväzok zníženia emisií vcelku s prehľadom splnilo,” uviedla vo svojej prednáške o medzinárodných rámcoch pre klimatickú a energetickú politiku Gabriela Fischerová z Ministerstva životného prostredia SR.

V roku 2013 bol v Dohe prijatý dodatok ku Kjótskemu protokolu. Ten je však iba kusom papiera. “Napriek tomu, že ho plníme, zatiaľ nenadobudol platnosť a pravdepodobne ani nenadobudne.” Ratifikovať by ho totiž muselo aspoň 135 krajín, pričom doteraz tak spravilo 112 a ďalšie krajiny ani nevyvíjajú snahu o ratifikáciu, vrátane Spojených štátov amerických ako druhého najväčšieho emitenta na svete, ktoré odstúpili od dohody z Kjóta.

Parížska dohoda

Preto sa začala vyjednávať nová dohoda, ktorá by zaväzovala ku znižovaniu emisií všetkých bez rozdielu. V roku 2015 sa zrodila Parížska dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2016. Proces jej ratifikácie za EÚ riadila v tom čase Slovenská republika.

“V čase vyjednávania tejto dohody sa predpokladalo, že nadobudne platnosť až po roku 2020. Všetky ciele aj opatrenia mali začať až po tomto roku. No zrazu tu bola platná dohoda a mali by sme začať plniť ustanovenia,” spomína G. Fischerová.

Ani táto dohoda však nebola dostatočne konkrétna a detailná, aby ju bolo možné začať vykonávať. Dokument uvádza, že krajiny znížia emisie, splnia záväzky. Avšak kedy, akým spôsobom sa tak stane, ako bude prebiahať kontrola, či kto bude údaje preverovať, nebolo jasné. “Príprava vykonávacích predpisov trvala ďalších pár rokov a vlani v Katowiciach sa prijal súbor pravidiel, ktorý je návodom ako plniť opatrenia a ustanovenia dohody.”

Udržať rast teploty do 2 °C

Parížska dohoda je podľa Fischerovej prelomová v tom, že prvýkrát definovala konkrétnejšie ambície pri znižovaní emisií. Cieľom má byť udržanie rastu teploty do 2 °C do konca storočia, pričom sa treba usilovať, aby toto zvýšenie bola maximálne o 1,5 °C. “V súčasnosti sme na trajektórii zodpovedajúcej zhruba 3,5 °C. Čiže tie dva stupne sú veľmi ambiciózne a 1,5 °C je už veľmi, veľmi ambiciózne.”

Realizovateľnosť prísnejšieho cieľa mala preskúmať správa IPCC. Potvrdila, že obmedzenie do dvoch stupňov možno realizovať s dnes známymi opatreniami, ktoré však treba viac a širšie aplikovať. Zvýšenie maximálne o 1,5 stupňa sa však už týmito opatreniami dosiahnuť nedá a je potrebné prekonať technologické a iné bariéry.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.