Slovensko je v boji proti klimatickým zmenám „slabé,“ tvrdí štúdia

Analýza mala za cieľ porovnať, ako si jednotlivé členské štáty EÚ vedú v boji proti zmenám klímy a približujú sa záväzkom, ktoré vyplývajú z Parížskej klimatickej dohody.

Ranking je založený na hodnotení toho, ako usilovne štáty presadzujú klimatické a energetické ciele, aký progres dosiahli v znižovaní emisií a podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či energetickej efektívnosti.

Najlepšie hodnotia Švédsko

„Hodnotenie ukazuje, že všetky krajiny EÚ sú od cieľa vzdialené: nezavádzajú opatrenia proti zmenám klímy v takej miere, ako si to vyžaduje cieľ Parížskej dohody,“ píše sa v materiáli. Celú publikáciu si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.

Prvé miesto v rebríčku ponechali autori ponechané neobsadené, čo zdôvodnili tým, že žiadna krajina nemá „dostatočné ambície“ a zároveň nedosahuje dostatočný progres.

„Najlepšie vychádza z porovnania Švédsko nasledované Portugalskom, Francúzskom, Holandskom a Luxemburskom. Okrem tejto skupiny veľká väčšina členských štátov dosahuje menej než polovicu bodov možného skóre,“ uvádza CAN.

Niektoré krajiny skončili podľa autorov porovnania vysoko, keďže na úrovni EÚ sa dlhodobo zasadzujú za čo najvyššie ciele. Švédsko, Luxembursko a Francúzsko získali vysoké hodnotenie práve vďaka tomu.

Väčšina krajín, ktoré podporujú vyššie ciele, však skončila v rebríčku horšie. Mnohé „ambiciózne“ štáty totiž vlastné ciele pre rok 2020 pravdepodobne nesplnia.

„Na druhej strane niektoré krajiny dosiahli vysoké skóre za „progres“ vďaka tomu, že už dnes prekračujú svoje ciele pre rok 2020. Takto získali najviac bodov Chorvátsko, Rumunsko a Grécko,“ píše sa v publikácii.  Tieto krajiny však podľa autorov ťažia najmä z toho, že ich národné ciele boli nastavené nízko a za zvyšovanie cieľov sa nezasadzujú.

Česko a Slovinsko vyzdvihli

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.