Michal Hudec: Štát udržiaval stabilne vysoké ceny elektriny v čase, keď mali klesať

Politici zneužívajú slabú informovanosť ľudí o cenotvorbe v dodávkach elektriny a regulačný úrad dodávateľom plošnou reguláciou zväzuje ruky. V relácii Braňo Závodský Naživo rádia Expres to uviedol predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE) Michal Hudec.

Sľubovali stabilné ceny, keď mali klesať

„Pokiaľ si spomeniete na obdobie pred štyrmi až piatimi rokmi, vtedy sa nehovorilo o rastúcich cenách elektriny, ale o stabilných cenách elektriny. Celá krajina bola oblepená bilboardami,“ pripomenul M. Hudec s narážkou na jeden z predvolebných sloganov strany Smer-SD.

Pripomenul, že pred 10 rokmi v roku 2009 bola cena veľkoobchodnej elektriny na burze ešte vyššia ako dnes, pričom od svetovej hospodárskej krízy začala výrazne klesať. „Toto si koncový odberateľ nevšimol. Keby sa regulovalo tak ako dnes, ceny by nemali byť stabilné ale padajúce, doslova padajúce,“ uviedol M. Hudec.

V čase, kedy cena elektriny na burze klesala, štát podľa neho štedro navyšoval nekomoditné zložky koncovej ceny. „Ale voličovi sa povedalo, že cena je stabilná, aj keď to nebola pravda, pretože cena na trhu klesala.“

Ako predseda ZDE ďalej zdôraznil, samotná komodita, elektrina predávaná na burze, tvorí dnes už iba približne jednu tretinu koncovej ceny, ktorú vidia odberatelia na svojich faktúrach.

Zjednodušene možno povedať, že druhú tretinu tvorí distribúcia energie a tretiu tretinu podpora obnoviteľných zdrojov a uhlia. Na Energie-portal.sk sme štruktúru ceny elektriny podrobnejšie rozobrali v tomto článku.

Argumentácia ÚRSO neobstojí

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) opakovane zdôrazňuje, že regulované ceny, ktoré stanovuje, sú maximálne a dodávatelia môžu ísť s cenami v rámci konkurenčného boja nižšie. Tí ale kontrujú, že na podliezanie regulovaných cien im regulátor nenecháva priestor.

„Regulácia garantuje nejaký primeraný zisk, ale ak vám v iných parametroch regulačný úrad neuzná všetky náklady, týmto ziskom v rámci svojho biznisu krížovo dotujete stratu z iných položiek,“ vysvetlil M. Hudec.

Ako príklad uviedol sumu 75 centov mesačne, ktorú ÚRSO priznáva dodávateľom na obslúženie zákazníka. V nej majú byť zahrnuté náklady na zákaznícku telefónnu linku, emailovú komunikáciu, zasielanie faktúr a upomienok či kamenné obchodné centrá. Suma 75 centov však nepokrýva ani náklad na obyčajnú listovú zásielku. Na druhej strane v telekomunikáciách či bankovníctve takýto „obslužný paušál“ dosahuje rádovo desiatky eur ročne.

„Prejavuje sa to tým, že dostupnosť bankovej či telekomunikačnej služby máte v každom meste, viete sa so zákazníkom stretnúť, viete mu problematiku vysvetľovať. Energetika to nedokáže, pretože ÚRSO vám neuzná náklad na to, aby ste vzdelávali zákazníka,“ zdôraznil M. Hudec.

V kombinácii s plošnou a neflexibilnou reguláciou ÚRSO výsledkom podľa neho je, že dodávatelia ponúkajú veľmi podobné ceny energií a odberatelia nemajú ekonomickú motiváciu na zmenu dodávateľa. „Ak vám stojí celý proces zmeny dodávateľa za úsporu 10 centov mesačne, choďte do toho,“ pokračuje M. Hudec.

Osveta je slabá, politici to využívajú

Napriek všetkému však stále platí, že ceny elektriny pre domácnosti sú u nás nižšie, ako je priemer EÚ. Potvrdili to aj najnovšie čísla Eurostatu, podľa ktorých majú nižšiu cenu elektriny iba v ôsmich krajinách a nižšiu cenu plynu dokonca len v piatich štátoch.

„Druhá otázka ale je, či je cena za elektrinu, povedzme 170 eur za megawatthodinu pri priemernom odbere dve až dve a pol megawatthodiny, veľký náklad,“ povedal M. Hudec.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.