Mangrovové porasty sú významnými zásobárňami organického uhlíka, preto rastie záujem o ich využitie na to, aby pomáhali zmierňovať emisie skleníkových plynov.
Vedci vo svojej štúdii z roku 2021 modelovali vplyv klimatických zmien na budúce zásoby uhlíka a mieru jeho sekvestrácie v pôde.
Čo je sekvestrácia uhlíka
Sekvestrácia uhlíka je transfer oxidu uhličitého (CO2) alebo ďalších foriem uhlíka z atmosféry do iných, dlhodobo aktívnych rezervoárov, akými sú moria a oceány, pôda, geologické útvary alebo biota (v rámci lesných ekosystémov ide o ich nadzemné časti - stromy, bylinný kryt, nadložný humus) a podzemné časti - korene, humus v pôde).
Cieľom je znížiť alebo zabrzdiť rýchlosť zvyšovania obsahu CO2 v atmosfére, ktorý spolu s ostatnými skleníkovými plynmi ovplyvňuje procesy globálneho otepľovania a klimatické zmeny na Zemi.
Sekvestrácia uhlíka do pôdy je uloženie viazaného uhlíka do pôdy na dobu pohybujúcu sa v rozmedzí desiatok až stoviek rokov v stabilnej, pevnej forme ako humusové látky a organo-minerálne komplexy, a to priamou alebo nepriamou fixáciou atmosférického CO2.
Mangrovník v Singapure | Foto: Jnzl's Photos, Flickr
Mangrovníky pomáhajú sťahovať oxid uhličitý
Vo vedeckej práci, ktorá vyšla pred rokom, vedci porovnali výsledky modelu s emisiami ekvivalentov CO2 (CO2e) z minulých, súčasných a budúcich mier odlesňovania na úrovni jednotlivých krajín.
V prípade zásob uhlíka zistili, že zmena klímy zvýši globálne zásoby o ~7 % podľa oboch klimatických scenárov a že tento prírastok do konca dvadsiateho prvého storočia prevýši straty spôsobené odlesňovaním, a to najmä v dôsledku posunu zrážok.
Hlavné krajiny s mangrovovými porastmi, ako sú Indonézia, Malajzia, Kuba a Nigéria, však zvýšia svoje “národné zásoby” uhlíka o viac než 10 %. Upozorňujú na dôležitosť ochrany mangrovníka pred odlesňovaním.
„Výsledky dokazujú pozitívny prínos ochrany mangrovníkov pre národné rozpočty emisií uhlíka,” konštatujú vedci.
Mangrovníky využívajú aj v Singapure
V poslednom čase sa mangrovovým porastom venuje veľká pozornosť pre ich úlohu pri zmierňovaní klimatických zmien. Mangrovy dokážu nasávať oxid uhličitý z atmosféry štyrikrát účinnejšie ako iné typy lesov a ukladajú tento uhlík na tisíce rokov vo svojej podmáčanej pôde.
„Singapurské mangrovové porasty tak v súčasnosti ukladajú viac ako 1,4 milióna ton oxidu uhličitého a každý rok ho viažu stále viac,” uvádza autor Dan Friess vo svojom komentári na webe ChannelNewsAsia z roku 2021.
Singapur chce do roku 2030 dosiahnuť maximálnu úroveň emisií skleníkových plynov 65 miliónov ton a do roku 2050 znížiť maximálnu úroveň emisií na polovicu, teda na 33 miliónov ton, takže riešenia založené na prírode, ako sú mangrovové porasty, by mohli prispieť k vyrovnaniu emisií skleníkových plynov.
Mangrovové porasty môžu uľahčiť aj prispôsobenie sa zmene klímy a ochranu pobrežia. Počas veľkej búrky môžu niektoré mangrovové porasty v Singapure absorbovať viac ako 75 % energie prichádzajúcich vĺn, čím chránia pobrežie a majetok za ním.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.