INNOGY
VSDS
INNOGY

Čím viac stromov, tým menej uhlíka v ovzduší? Nemusí to tak byť, tvrdí štúdia

Výsadba obrovského počtu stromov nemusí byť vždy najlepšou stratégiou na zmiernenie klimatických zmien. Ukázali to pozorovania experimentálnych lokalít v Škótsku, ktorým sa nepodarilo zvýšiť zásoby uhlíka uložené v biomase ani po štyroch dekádach.

Čím viac stromov, tým menej uhlíka v ovzduší? Nemusí to tak byť, tvrdí štúdia

Fotolia

Uhlíka z atmosféry neubudlo

Odborníci z University of Stirling a James Hutton Institute analyzovali štyri miesta v Škótsku, na ktorých boli na vresoviská masovo vysadené brezy. Zistili, že ani v priebehu takmer štyroch desaťročí nedošlo k žiadnemu nárastu ukladania uhlíka v ekosystéme.

Tím vedcov pod vedením Dr. Niny Friggensovej z Prírodovedeckej fakulty zistil, že ak aj bol zaznamenaný nejaký nárast ukladania uhlíka v stromovej biomase, toto množstvo bolo vyvážené uvoľnením uhlíka, ktorý bol pôvodne uložený v pôde.

Nina Friggens vysvetľuje: „Národné aj medzinárodné vlády sa zaviazali vysadiť obrovské množstvo stromov s cieľom zmierniť klimatické zmeny, a to na základe jednoduchej logiky, že keď stromy rastú a fotosyntetizujú, odstraňujú uhlík z atmosféry a ukladajú ho do svojej biomasy. Stromy však tiež interagujú s uhlíkom v pôde, kde sa ho nachádza oveľa viac ako v rastlinách.“

„V našej štúdii sme skúmali, či vysádzanie stromov na vresoviskách, ktoré majú veľké zásoby uhlíka v pôde, má za následok sekvestráciu uhlíka. Významným zistením bolo, že za časový úsek tridsiatich deviatich rokov sa to nepreukázalo.“

Merali dýchanie pôdy

Experimenty s výsadbou stromov inicioval medzičasom zosnulý vedec Dr. John Miles v roku 1980 na troch lokalitách v Škótsku: Grampians, Cairngorms a Glen Affric. V roku 2005 sa do výskumu zapojil aj James Hutton Institute.

Výskumné plochy umožnili tímu expertov posúdiť vplyv výsadby stromov na vegetáciu a zásoby uhlíka v pôde porovnaním týchto experimentálnych pozemkov so susednými kontrolnými pozemkami, ktoré pozostávali z pôvodnej vresovej vegetácie.

foto: Energie-portal.sk

V spolupráci s Dr. Ruth Mitchell a profesorkou Alison Hester, obe z inštitútu Jamesa Huttona, Dr. Nina Friggens merala v rokoch 2017 a 2018 v pravidelných intervaloch dýchanie pôdy, teda množstvo oxidu uhličitého uvoľňovaného z pôdy do ovzdušia.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (2)

  1. zdruzenie-liehu@nextra.sk24.07.2020 (20:37)
    Vážení čitatelia: Nezdá sa Vám divné to, že skupina vedcov robí závery na základe lokálneho výskumu v špecifickej lokalite? Veď je to neporovnateľné a vhodné iba pre publicitu a dosahovanie „citačného indexu“? Autori sa vôbec nezamýšľajú nad skutočnosťou, že koncentrácia oxidu uhličitého v pozemskom ovzduší narastá čo signalizuje narastanie nerovnováhy medzi množstvom CO2 emitovaného do atmosféry a množstvom prírodnou fotosyntézou rekuperovaným CO2 do znova použiteľnej formy uhľohydrátovej fyto-biomasy. Nezohľadňujú sa ani objektívne ani lokálne podmienky pretože vegetácia a pôdny systém žijú tiež v určitej symbióze a na účinnosť fotosyntézy priamo vplýva lokálna dostupnosť plynného CO2, nie dostupnosť elementárneho uhlíka v pôde. Priateľsky pozdravujem Julius Forsthoffer, 24.7.2020 zdruzenie-liehu@nextra.sk
  2. amantius58@gmail.com05.08.2020 (08:39)
    Snáď by bolo osožné zistiť v akej forme sa uhlík v atmosfére koncentruje! Pokiaľ veda má pravdu, oxid uhličitý ako plyn je ťažší než vzduch, preto ho tam nemôže byť veľa, len toľko čo emitujú lietadlá.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Eustream otestuje prepravu vodíka v slovenských plynovodoch

Eustream otestuje prepravu vodíka v slovenských plynovodoch

SPP – distribúcia v rámci spoločného projektu plynárenských spoločností preskúma možnosti distribúcie vodíka, Nafta sa zameria na uskladňovanie vodíka.

Matka Slovnaftu mení stratégiu, zameria sa na vodík, pokročilé biopalivá a odpad

Matka Slovnaftu mení stratégiu, zameria sa na vodík, pokročilé biopalivá a odpad

Nemôžete byť udržateľní bez generovania výnosov, zdôrazňuje šéf skupiny MOL Hernádi.

VSD sa presadila v zahraničí, elektroenergetické stavby buduje v Maďarsku aj Česku

VSD sa presadila v zahraničí, elektroenergetické stavby buduje v Maďarsku aj Česku

Špecifické projekty Východoslovenská distribučná realizuje aj na úrovniach veľmi vysokého a zvlášť vysokého napätia. Využíva pri tom najmodernejšie technológie.