VSE
VSE
Belimo 2

Čím viac stromov, tým menej uhlíka v ovzduší? Nemusí to tak byť, tvrdí štúdia

Výsadba obrovského počtu stromov nemusí byť vždy najlepšou stratégiou na zmiernenie klimatických zmien. Ukázali to pozorovania experimentálnych lokalít v Škótsku, ktorým sa nepodarilo zvýšiť zásoby uhlíka uložené v biomase ani po štyroch dekádach.

Čím viac stromov, tým menej uhlíka v ovzduší? Nemusí to tak byť, tvrdí štúdia

Fotolia

Uhlíka z atmosféry neubudlo

Odborníci z University of Stirling a James Hutton Institute analyzovali štyri miesta v Škótsku, na ktorých boli na vresoviská masovo vysadené brezy. Zistili, že ani v priebehu takmer štyroch desaťročí nedošlo k žiadnemu nárastu ukladania uhlíka v ekosystéme.

Tím vedcov pod vedením Dr. Niny Friggensovej z Prírodovedeckej fakulty zistil, že ak aj bol zaznamenaný nejaký nárast ukladania uhlíka v stromovej biomase, toto množstvo bolo vyvážené uvoľnením uhlíka, ktorý bol pôvodne uložený v pôde.

Nina Friggens vysvetľuje: „Národné aj medzinárodné vlády sa zaviazali vysadiť obrovské množstvo stromov s cieľom zmierniť klimatické zmeny, a to na základe jednoduchej logiky, že keď stromy rastú a fotosyntetizujú, odstraňujú uhlík z atmosféry a ukladajú ho do svojej biomasy. Stromy však tiež interagujú s uhlíkom v pôde, kde sa ho nachádza oveľa viac ako v rastlinách.“

„V našej štúdii sme skúmali, či vysádzanie stromov na vresoviskách, ktoré majú veľké zásoby uhlíka v pôde, má za následok sekvestráciu uhlíka. Významným zistením bolo, že za časový úsek tridsiatich deviatich rokov sa to nepreukázalo.“

Merali dýchanie pôdy

Experimenty s výsadbou stromov inicioval medzičasom zosnulý vedec Dr. John Miles v roku 1980 na troch lokalitách v Škótsku: Grampians, Cairngorms a Glen Affric. V roku 2005 sa do výskumu zapojil aj James Hutton Institute.

Výskumné plochy umožnili tímu expertov posúdiť vplyv výsadby stromov na vegetáciu a zásoby uhlíka v pôde porovnaním týchto experimentálnych pozemkov so susednými kontrolnými pozemkami, ktoré pozostávali z pôvodnej vresovej vegetácie.

foto: Energie-portal.sk

V spolupráci s Dr. Ruth Mitchell a profesorkou Alison Hester, obe z inštitútu Jamesa Huttona, Dr. Nina Friggens merala v rokoch 2017 a 2018 v pravidelných intervaloch dýchanie pôdy, teda množstvo oxidu uhličitého uvoľňovaného z pôdy do ovzdušia.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (2)

  1. zdruzenie-liehu@nextra.sk24.07.2020 (20:37)
    Vážení čitatelia: Nezdá sa Vám divné to, že skupina vedcov robí závery na základe lokálneho výskumu v špecifickej lokalite? Veď je to neporovnateľné a vhodné iba pre publicitu a dosahovanie „citačného indexu“? Autori sa vôbec nezamýšľajú nad skutočnosťou, že koncentrácia oxidu uhličitého v pozemskom ovzduší narastá čo signalizuje narastanie nerovnováhy medzi množstvom CO2 emitovaného do atmosféry a množstvom prírodnou fotosyntézou rekuperovaným CO2 do znova použiteľnej formy uhľohydrátovej fyto-biomasy. Nezohľadňujú sa ani objektívne ani lokálne podmienky pretože vegetácia a pôdny systém žijú tiež v určitej symbióze a na účinnosť fotosyntézy priamo vplýva lokálna dostupnosť plynného CO2, nie dostupnosť elementárneho uhlíka v pôde. Priateľsky pozdravujem Julius Forsthoffer, 24.7.2020 zdruzenie-liehu@nextra.sk
  2. amantius58@gmail.com05.08.2020 (08:39)
    Snáď by bolo osožné zistiť v akej forme sa uhlík v atmosfére koncentruje! Pokiaľ veda má pravdu, oxid uhličitý ako plyn je ťažší než vzduch, preto ho tam nemôže byť veľa, len toľko čo emitujú lietadlá.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Regulované ceny energií v roku 2024 klesnú, ale domácnosti si priplatia. ÚRSO vysvetľuje

Regulované ceny energií v roku 2024 klesnú, ale domácnosti si priplatia. ÚRSO vysvetľuje

V prípade elektriny situáciu rieši dohoda so Slovenskými elektrárňami. Pri plyne a teple bude zdraženie závisieť od krokov novej vlády.

Rozbehli cenové konania. Regulované ceny energií pôjdu dole, avizuje ÚRSO

Rozbehli cenové konania. Regulované ceny energií pôjdu dole, avizuje ÚRSO

Dodávatelia elektriny pri podávaní cenových návrhov podľa regulátora narazili na problém.

ÚRSO mimoriadne zasiahne do neregulovaného trhu. Dodávatelia majú ukázať cenníky aj náklady

ÚRSO mimoriadne zasiahne do neregulovaného trhu. Dodávatelia majú ukázať cenníky aj náklady

Regulátor si od svojich krokov sľubuje zostrenie konkurencie medzi dodávateľmi.