Briti investujú do výskumu alternatívnych metód odstraňovania CO2 z ovzdušia

Päť pokusov naprieč krajinou

Veľká Británia spúšťa nový interdisciplinárny projekt, do ktorého plánuje investovať tridsať miliónov libier. Zahŕňa veľkokapacitné pokusy, v rámci ktorých má byť oxid uhličitý nasávaný zo vzduchu a ukladaný do stromov, rašeliny, bioenergetických plodín, úlomkov horniny a dreveného uhlia.

Vedci tvrdia, že ak chce Veľká Británia splniť svoj cieľ nulových emisií do roku 2050, z atmosféry bude potrebné odstrániť časť oxidu uhličitého. Vládou financovaný projekt má otestovať spôsoby, ako redukovať emisie skleníkových plynov efektívne a cenovo dostupne.

Pôjde o jeden zo svetovo najväčších projektov tohto typu, pokusy budú prebiehať na celkovej rozlohe viac ako sto hektárov po dobu štyri a pol roka. V pohorí Penniny a v západnom Walese opätovne zvlhčia a vysadia znehodnotené rašeliniská, na farmách v Devone, Hertfordshire a v strednom Walese budú testovať úlomky hornín, ktoré absorbujú CO2 pri rozklade v pôde.

Na skládke kanalizačného odpadu, v bývalých banských areáloch a na železničných násypoch bude zahrabané špeciálne drevené uhlie, tzv. biouhlie, a skúmať budú tiež to, ako najlepšie vo veľkom meradle využívať na sekvestráciu uhlíka stromy.

Posledný pokus bude po prvýkrát v komerčnom rozsahu merať potenciál energetických plodín pri odstraňovaní uhlíka. Ide o plodiny, ktoré sa spaľujú na výrobu energie, pričom emisie CO2 zostávajú zachytené a uložené v zemi.

„Je to skutočne vzrušujúce a do veľkej miery svetové prvenstvo,“ uviedol pre The Guardian profesor Cameron Hepburn z Oxfordskej univerzity, ktorý projekt koordinuje.

Vylepšené zvetrávanie hornín

Na ornej a pastvinnej pôde sa bude testovať účinok úlomkov čadičových hornín. Kamene sa rozsypú na polia a chemické reakcie, ktorými dochádza k zvetrávaniu hornín, v nich zároveň budú ukladať CO2. Očakáva sa, že ročne by sa takto mohlo z atmosféry odstrániť trinásť ton CO2 na hektár.

V znehodnotenej pôde môžu čadičové úlomky tiež pomôcť zvrátiť okyslenie a doplniť základné výživné látky pre rastliny. Okrem sekvestrácie CO2 by teda táto metóda mohla viesť aj k zvýšeniu produktivity poľnohospodárstva.

Biouhlie

V rámci britského projektu bude zrealizovaný doposiaľ najkomplexnejší pokus s biouhlím, na dvanásť hektárov ornej pôdy a trávnych porastov sa ho rozptýli dvesto ton. Tento materiál podobný drevenému uhliu sa vyrába z dreva alebo organického odpadu.

Na polia, na ktorých sa pestujú plodiny, je možné pridať asi desať ton biouhlia na hektár a pod trávnaté porasty by sa ho mohlo zakopať päťdesiat ton a viac. Biouhlie zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu a živiny a môže pomôcť predísť nežiaducemu úniku hnojív a pesticídov.

foto: Pexels

Bioenergetické plodiny

Vo Veľkej Británii sa medzi plodiny, ktoré sa pestujú za účelom výroby energie, radia napríklad vŕba alebo ozdobnica. Tieto rastliny na jednej strane slúžia ako palivo pre elektrárne, no zároveň majú potenciál odstraňovať oxid uhličitý zo vzduchu, ukladaním výfukových plynov do pôdy.

Cieľom nového projektu je zistiť, ktoré konkrétne odrody a spôsoby výsadby sú pre tieto účely najvhodnejšie, a posúdiť, aké množstvo uhlíka sa ukladá v koreňoch rastlín. Vysadených bude dvadsať hektárov a podľa súčasných odhadov by jeden hektár mal ročne sekvestrovať jedenásť až osemnásť ton CO2.

foto: Pexels

Rašeliniská

Poškodené rašeliniská sú v súčasnosti pre Spojené kráľovstvo najväčším pevninským zdrojom emisií CO2. Autori projektu sa túto skutočnosť budú snažiť zvrátiť zablokovaním odtoku vody a zvýšením jej hladiny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.