Mnohé vodné stupne na riekach už nefungujú kvôli prírodnému faktoru, ktorý znižuje kapacitu nádrží.
Vodná energia patrí na Slovensku po jadre k druhému najdôležitejšiemu zdroju pre výrobu elektriny. Z vodných elektrární pochádza približne 17 % celkového objemu. Elektrina z vody je bezemisná a jej výhodou je aj flexibilnosť produkcie.
Aj preto sa s vodnými elektrárňami počíta aj v budúcnosti. Hoci prioritou môže byť skôr modernizácia už existujúcich zdrojov, než výstavba nových diel. Hoci štátna energetická koncepcia v podobe Národného klimaticko-energetického plánu uvádza plánovaný nárast o stovky megawattov do roku 2030.
„Posledná verzia plánu hovorí, že by malo pribudnúť okolo 350 MW inštalovaného výkonu nových zdrojov. To je veľmi ambiciózna predstava. Kľúčovú úlohu môže zohrávať modernizácia vodných elektrární.“
„Výsledkom bude vyššia produkcia čistej energie, zvýšenie flexibility aj inštalovaného výkonu,“ myslí si Robert Jambrich, manažér medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia spoločnosti Slovenské elektrárne.
V článku sa dozviete:
- prečo za posledných 10 rokov pribudli iba dve malé vodné elektrárne,
- ako sa využíva potenciál malých vodných elektrární na Slovensku,
- ako chce Vodohospodárska výstavba zvýšiť výkon elektrárne na Čunovskej nádrži,
- z akého dôvodu stúpa význam prečerpávacích elektrární a prečo sú v intenzívnejšej prevádzke než v minulosti,
- aký prírodný faktor ovplyvňuje čoraz viac efektívnosť vodných elektrární,
- kde vidia experti najväčšie bariéry výstavby nových a modernizácie existujúcich elektrární,
- ako novela zákona o EIA mení posudzovanie vodných elektrární.
Využíva sa tretina potenciálu
Obdobie veľkého budovania veľkých priehrad a vodných elektrární má Slovensko zrejme za sebou. V tomto storočí nepribudla žiadna väčšia nádrž a aj rozvoj malých vodných elektrární už roky stojí. Hoci ekologické združenia tvrdia, že potenciál sa naplnil a takéto zdroje viac škodia ako pomáhajú, časť akademickej obce si myslí niečo iné.
„Potenciál malých vodných elektrární využíva Slovensko na približne 30 %. Zvyšok sa nevyužíva, pričom predstavuje pomerne veľkú časť spotreby elektriny. Trend je však taký, že za posledných päť rokov nepribudla žiadna malá vodná elektráreň, za posledných desať možno dve. Situácia je tak komplikovaná, že investori do tohto segmentu už nechcú ísť,“ opisuje situáciu profesor Peter Dušička z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty STU Bratislava.
Potenciál nevyužívanej energie z vody sa stále ukrýva aj vo veľkých elektrárňach, napríklad aj v čunovskej časti vodného diela Gabčíkovo.
„Stupeň Čunovo je dočasné riešenie ako výsledok sporu s Maďarskom. Pôvodne tento stupeň nemal existovať. Je na ňom vybudovaná vodná elektráreň s inštalovaným výkonom zhruba 24 MW,“ objasňoval na konferencii Hydroturbo 2024 Andrej Kasana, riaditeľ úseku technicko-bezpečnostného dohľadu štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.
Podnik pripravuje modernizáciu, ale aj novú elektráreň s dvomi turbínami s celkovým výkonom 10 MW, ktoré by zužitkovali v súčasnosti nevyužívaný prietok.
Rastúci význam prečerpávacích elektrární
Dôležitú úlohu pri akumulácii vyrobenej elektriny zohrávajú prečerpávacie vodné elektrárne. Zvyšovaním podielu premenlivých zdrojov v sieti a väčšími nárokmi na regulačnú elektrinu sa význam ešte posilňuje. Aj tieto zdroje je treba modernizovať.
Na rekonštrukciu čaká aj najväčšia slovenská prečerpávacia elektráreň Čierny Váh, ktorá je s inštalovaným výkonom 735 MW zároveň najväčšou vodnou elektrárňou. Služby sústave poskytuje od roku 1982.
Zatiaľ čo v minulosti sa voda medzi nádržami prečerpávala najmä v noci, rastúca nestabilita sústavy vyvoláva potrebu častejšieho čerpadlového režimu, čo ovplyvňuje životnosť zariadenia.
„Vyššie zaťaženie sústavy sa prejavuje na životnosti zariadení. Pri modernizácii preto musíme zohľadňovať aj dvojnásobný počet cyklov, teda procesu od štartu, nábehu prevádzky, po vypnutie,“ vysvetľuje Radek Veselý, senior špecialista inžinieringu Vodných elektrární českej skupiny ČEZ.
Najväčšia česká prečerpávačka Dlouhé Stráne s výkonom 650 MW už prešla niektorými úpravami. Zvýšila sa kapacita nádrží navýšením maximálnej a znížením minimálnej hladiny, čím sa o niečo navýšil objem vyrobenej elektriny. V súčasnosti sa vymieňajú niektoré technické súčasti zariadenia.
„Najmodernejšie prečerpávačky dokážu regulovať otáčky, čím menia príkon a vedia poskytovať služby aj v čerpadlovom režime. Umožňujú rýchlejšie zmeny režimov. Toto môžu byť cesty, ako z týchto elektrární dostať maximum,“ myslí si R. Veselý.
Sedimenty čoraz väčším problémom
Prevádzku vodných elektrární aj ich výkon ovplyvňuje čoraz viac aj prírodný faktor v podobe sedimentov. Odhaduje sa, že ročne vodné elektrárne prichádzajú o 1 % z reálnej výrobnej kapacity v dôsledku zmenšovania disponibilného objemu priehrad.
„Problém začína byť vážny. Príroda spláchne sedimenty do korýt riek, ktorými sa ďalej transportujú a usadzujú v dolných častiach tokov. Aj to je príčina, prečo mnohé vodné stupne už nefungujú, ako napríklad Veľké Kozmálovce, Krpeľany a Hričov,“ upozorňuje profesorka Emília Bednárová z Katedry geotechniky na Stavebnej fakulte STU Bratislava.
Bariéry pri výstavbe aj modernizácii
Výstavba nových vodných elektrární sa nerealizuje. Na Slovensku ani v Česku sa mnoho rokov nepostavila žiadna nová priehrada. Okrem priorít v energetike to súvisí aj s prekážkami, ktoré sa vzťahujú prakticky na všetky investičné projekty.
„Ide o veľké infraštruktúrne projekty s dlhým obdobím plánovania a schvaľovania. Veľa rizík je spojených s financovaním a časovým hľadiskom. Okrem toho sú tu rôzne environmentálne a stavebné prekážky a nastavenie úradníkov pri posudzovaní. Predstava, že prídeme a odrežeme kopec pre výstavbu prečerpávacej elektrárne, kde sa bude 5-8 rokov stavať, môže byť problém,“ hovorí zástupca ČEZ.
Myslí si, že pri absencii ďalších kapacít prečerpávacích elektrární môže dôjsť k tomu, že pri náhlom nedostatku elektriny v sieti sa podporné služby predražia. Cieľom ČEZ je postaviť 300 MW akumulačných zdrojov, no nie je presne určené koľko z toho budú batérie a prečerpávačky.
Jedným z realizovaných projektov je prestavba vodnej elektrárne Orlík na prečerpávaciu. Využijú sa pritom už existujúce nádrže aj vodné cesty, vymenia zariadenia, čo je podľa výrobcu najlacnejší prístup. Pripravuje vraj však aj novú elektráreň na zelenej lúke s kapacitou 1 GWh a ďalší nešpecifikovaný projekt.
Ďalšiemu rozvoju vodných elektrární na Slovensku by podľa predstaviteľa Vodohospodárskej výstavby prospelo aj zosúladenie dvoch štátnych koncepcií, ktoré si často protirečia.
„Existuje zásadný rozpor medzi koncepciou energetickej a vodnej politiky. Napríklad zámer prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa v jednej uvádza ako jednoznačne plánovaný, zatiaľ čo v druhej ako nežiaduci,“ konštatuje A. Kasana.
Podľa zástupcu štátneho podniku je zámer prečerpávačky na Ipli veľmi kvalitne pripravený a rozpracovaný, no sú aj iné alternatívy. Hovorí sa o Dubákove, Málinci, či Detvianskej Huti. „Problémom však je pomerne malý prietok Ipľu na úrovni 4-6 m3/s. Iba jedna nádrž by sa napĺňala niekoľko rokov,“ vraví.
Novela zákona o EIA
Najväčšou legislatívnou bariérou nielen pri novej výstavbe, ale aj modernizácii zdrojov je zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Aj zdroje s malým výkonom museli absolvovať minimálne zisťovacie konanie, ktoré sa naťahovalo často na roky.
„Paradoxne, mohli ste dostať povolenie na vcelku veľkú vodnú stavbu. Ak ste však pridali čo i len 1 kW elektráreň, bola potrebná EIA. To platilo aj pre rekonštrukcie, hoci elektráreň iba zvyšovala výkon pri rovnakom odbere vody. Dúfajme, že zmeny v zákone o EIA budú na prospech,“ nádeja sa P. Dušička.
Podľa J. Jambricha zákon o EIA nie je nastavený na podporu investícií. Nedávno schválenú novelu však vníma pozitívne, pretože podmienky pre posudzovanie projektov sa zmenili.
Ak sa elektráreň modernizuje a parametre kapacity sa nemenia, zámer sa nemusí posudzovať. Doteraz aj takýto projekt musel realizovať zisťovacie konanie, čo výrazne predlžovalo prípravu a realizáciu investície.
Ak sa pri modernizácii zdroja menia kapacitné parametre, napríklad zvyšuje sa inštalovaný výkon, je potrebné zisťovacie konanie, nie tzv. „veľká“ EIA, čo často doteraz znamenalo ukončenie projektu investorom.
Iným spôsobom sa budú posudzovať aj nové vodné elektrárne. Zatiaľ čo doteraz museli všetky zámery automaticky absolvovať celý proces EIA, zmenená legislatíva umožňuje začať zisťovacím konaním. Hoci, ako dodáva zástupca energetickej spoločnosti, asi nemožno očakávať, že ak chce niekto postaviť novú vodnú elektráreň, bude stačiť zisťovacie konanie.
Ako už Energie-portal.sk informoval, parlamentom schválená novela zákona sa vo viacerých bodoch líši od návrhu ministerstva životného prostredia prijatého vládou začiatkom tohto roku. Zatiaľ čo pôvodný návrh počítal s „malou“ EIA pre elektrárne do 5 MW, konečná verzia zákona takúto úľavu neobsahuje.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.