Kto sú noví účastníci na trhu s elektrinou a aké je ich postavenie?

Nová európska legislatíva prichádza v tzv. “balíčku čistej energie” so smernicami, ktorých ambíciou je čiastočne “prekopať” trh s energiami. Tak, aby používanie nových technológií bolo ľahšie a aby sa z doteraz pasívnych odberateľov stali aktívni účastníci na trhu.

Kto sú noví účastníci trhu s elektrinou? Aké majú práva a povinnosti, akú elektrinu môžu vyrábať, aké poplatky sa na nich budú vzťahovať? Aký bude právny status týchto subjektov a ako budú na trhu fungovať? Ako sa na implementáciu týchto účastníkov do slovenskej legislatívy pozerá ministerstvo hospodárstva?

Na minuloročnom seminári SAPI o tejto téme hovorili Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky MH SR a Mária Sadloňová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.

Balíček čistej energie prichádza so zámerom zmeniť pasívneho spotrebiteľa na aktívneho účastníka trhu. Teda takého, ktorý nebude iba spotrebovávať, ale i vyrábať energiu. Európska legislatíva rozlišuje tri základné skupiny účastníkov:

• prosumeri
• komunity
• agregátori

Prosumeri

Prosumeri predstavujú základný článok trhu. Ide o odberateľov nielen spotrebúvajúcich energiu, ale aj vyrábajúcich. Medzi prosumerov patria samospotrebitelia a aktívni odberatelia. Tieto subjekty sa môžu zároveň združovať do spoločne konajúcich samospotrebiteľov a aktívnych odberateľov. “Samospotrebitelia sa však môžu spojiť iba vtedy, ak sa nachádzajú v rovnakej budove,” vysvetľuje Mária Sadloňová.

Prosumermi môžu byť fyzické aj právnické osoby, výroba a skladovanie energie ale nesmie byť ich hlavná činnosť. Definícia samospotrebiteľa sa však týka iba elektriny z obnoviteľných zdrojov, nie tepla. Podľa Martina Pitoráka existuje viacero možností ako vymedziť tieto dva základné subjekty prosumerov, pričom hlavným kritériom by malo byť to, či ide o podnikateľskú činnosť alebo nie.

Pri aktívnych odberateľoch by mohlo byť rozhodujúce, či sa jedná o domácnosť alebo podnikateľa, pričom by sa mohli využiť už existujúce definície malého a lokálneho zdroja. Pri domácnostiach by sa mohlo vychádzať z konceptu malého zdroja.

“Ak nainštalovaná kapacita zariadenia v domácnocti výrazne prevyšuje jej spotrebu, pôjde už o obchodnú činnosť, keďže sa bude aktívne zapájať ako hráč na trhu, nie ako doplnkový zdroj.” Pri podnikateľských subjektoch by sa stanovila hranica, kedy ešte budú považované za aktívnych odberateľov a kedy za výrobcov alebo iné subjekty. Využiť by sa mohla definícia lokálneho zdroja.

Samospotrebitelia

Samospotrebitelia by mali vyrobenú energiu predovšetkým sami spotrebovávať a predávať alebo skladovať iba prebytky. Samospotrebiteľ nemusí vlastniť ani prevádzkovať výrobné zariadenie, touto činnosťou môže poveriť tretiu osobu. Tá musí ale podliehať jeho pokynom a sama o sebe nemôže byť samospotrebiteľom.

Samospotrebiteľ má podľa príslušných smerníc právno na pripojenie do sústavy na základe jednoduchého oznámenia prevádzkovateľovi siete. Ak tento nerozhodne do jedného mesiaca od podania žiadosti, samospotrebiteľ má právo na automatické pripojenie.

“To sa však týka iba zariadení s výkonom do 10,8 kW. Existujú výnimky pri pripájaní, a to v prípade možného ohrozenia bezpečnosti sústavy, alebo technickej nerealizovateľnosti,” upresňuje advokátka.

Dôležitou otázkou sú poplatky pri výrobe, skladovaní a spotrebe elektriny. Smernica požaduje, že za vyrobenú elektrinu, ktorá ostala v priestoroch spotrebiteľa, nesmie byť účtovaný žiadny poplatok. “Existujú výnimky  v závislosti od výkonu zariadenia. Ale všeobecné pravidlo hovorí o nulových poplatkoch. Na takto skladovanú elektrinu sa nemôžu vzťahovať dvojité poplatky, vrátane sieťových.”

Samospotrebiteľ má právo na predaj elektrickej energie za trhovú cenu. Legislatíva nepočíta s novými druhmi podpory. Ak bude ale spĺňať podmienky účasti v existujúcich schémach, musí mu to byť umožnené. Samospotrebiteľovi môžu byť uložené poplatky pri predaji elektriny, musia byť však transparentné a reálne odrážajúce náklady.

Aktívni odberatelia

Aj aktívny odberateľ môže poveriť prevádzkou výrobného zariadenia tretiu osobu, táto však nemôže byť jeho vlastníkom. Aj tento subjekt môže vykonávať svoje práva priamo alebo cez agregátora. Má právo na pripojenie do sústavy v primeranom čase a môže predávať vyrobenú elektrinu.

Sieťové poplatky za dodanú a vyrobenú elektrinu sa musia účtovať osobitne. Skladovaná elektrina v priestoroch subjektu sa nemôže dvojito spoplatňovať. Aktívni odberatelia zodpovedajú za odchýlku, ale môžu ju prieniesť na iný subjekt. Majú tiež právo zúčastňovať sa v podporných schémach flexibility a energetickej efektívnosti.

Komunity

Druhou základnou kategóriou účastníkov trhu sú komunity. Ide o samostatný právny subjekt združujúci koncových odberateľov. “Základným účelom nie je dosahovanie zisku, aj keď to legislatíva nevylučuje, ale ide o environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy pre členov komunity,” objasňuje M. Sadloňová.

Smernice uvádzajú dva základné typy komunít: občianske energetické spoločenstvá a komunity vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

Občianske energetické spoločenstvá (OES)

Tieto subjekty môžu vyrábať akúkoľvek elektrinu, teda nielen z obnoviteľných zdrojov. Hoci pri komunitách sa kladie dôraz na lokálnosť výroby, v prípade OES môže ísť aj o cezhraničných členov.

Na rozdiel od komunít vyrábajúcich energiu z OZE môžu OES poskytovať aj ďalšie služby, ako je napríklad uskladňovanie energie, služby energetickej efektívnosti, nabíjacie stanice a podobne. Smernica upravuje tento subjekt tak, aby sa mu umožnila účasť na trhu za férových podmienok, avšak nič naviac.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.