Vyvrcholením seminára SAPI „Fotovoltika a OZE v roku 2021“ bola odborná diskusia o slovenskej obnoviteľnej energetike do roku 2030.
V poradí 10. ročník seminára Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE SAPI) „Fotovoltika a OZE v roku 2021“ podčiarkol dekádu úspešného pôsobenia asociácie v slovenskej energetike. Moderná scéna, kvalitný prenos a predovšetkým nabitý program s veľkými menami posunuli podujatie nie len do ďalšej dekády, ale aj na vyššiu odbornú úroveň.
Mediálnym partnerom podujatia, ktoré sa pre súčasnú pandemickú situáciu konalo online, bol aj denník Energie-portal.sk. Podrobnosti z diskusie sme priniesli v týchto článkoch:
Vyvrcholením seminára SAPI bola odborná diskusia o slovenskej obnoviteľnej energetike do roku 2030. Pod moderátorskou taktovkou riaditeľa SAPI Jána Karabu diskutovali Andrej Juris (predseda ÚRSO), Karol Galek (štátny tajomník MH SR), Michal Pokorný (vrchný riaditeľ úseku SED a obchodu SEPS), Pierre Poncik (riaditeľ úseku obchodu, trhovej regulácie a dispečingu Slovenské elektrárne) a advokát Pavol Poláček (Poláček & Partners).
Vo veľmi otvorenej diskusii zaznelo viacero prelomových myšlienok a názorov, ktoré vytvárajú veľkú nádej pre celý sektor obnoviteľných zdrojov energie. Na svojom webe o nich informuje SAPI.
Zrušenie „stopstavu“
Michal Pokorný zo SEPS aj Karol Galek z MH SR sa obaja nechali počuť, že sa na Slovensku začiatkom budúceho roka zruší tzv. stopstav, teda zákaz pripájania nových zdrojov do distribučnej siete, mimo aktuálne povolených výnimiek.
V dôsledku dokončenia cezhraničného spojenia s Maďarskom sa má uvoľniť kapacita v elektrizačnej sústave na úrovni cca 260 MW. Zmena nastane po takmer siedmich rokoch stagnácie, počas ktorých začal podiel OZE na slovenskej spotrebe energie dokonca až klesať, a to aj napriek záväzkom voči EÚ tento podiel zvýšiť do roku 2020 na 14%.
Uvedené vyjadrenia tak dávajú veľkú nádej nie len pre fotovoltiku a sektor OZE, ale aj pre celú energetickú a klimatickú budúcnosť Slovenska.
Historický dlh, TPS a repowering
Michal Pokorný aj predseda ÚRSO Andrej Juris hovorili aj o tzv. historickom dlhu voči distribučným spoločnostiam, ktorý sa pohyboval pred krízou na úrovni 300 miliónov EUR a v súčasnosti sa, aj v dôsledku krízy, navýšil na približne 400 miliónov EUR.
Diskutujúci sa spoločne snažili prísť na spôsob, ako dlh vyrovnať, bez toho, aby sa to významnejším spôsobom odrazilo na koncových cenách elektriny. Podľa Andreja Jurisa má ÚRSO na stole hneď niekoľko alternatív.
Či už postupné splácanie dlhu, alokácia rozpočtových alebo nerozpočtových zdrojov alebo tzv. repowering, teda predĺženie podpory vyplácanej výrobcom z OZE, pri akceptovaní zníženia výkupných cien. SAPI sa k tzv. historickému dlhu vyjadrila už viackrát, pričom je riešenie tohto problému pre asociáciu stále nejasné.
„Chápeme, že tu nejaký dlh existuje a je potrebné ho vyrovnať a zabezpečiť, aby tento problém nevznikol znova a neovplyvnil rozvoj OZE v budúcnosti. Za jednu z dobrých možností považujem práve repowering, prostredníctvom ktorého bude možné znížiť ročné náklady systému a ponúknuť existujúcim zariadeniam OZE príležitosť na ich modernizáciu a zvýšenie účinnosti. Podarilo sa nám prepočítať, ako by mohlo nastavenie repoweringu vyzerať a verím, že tieto prepočty budú predmetom ďalších diskusií s regulátorom aj ministerstvom hospodárstva,“ približuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Historický dlh je však len dôsledok zle nastavenej cenovej regulácie, kedy tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) nepostačovala na pokrytie nákladov podpory OZE. Tarifa a jej zloženie je už dlhé roky predmetom diskusií, no predchádzajúca vláda nemala motiváciu, aby sa do takto rozsiahlej reformy pustila.
Štátny tajomník MH SR Karol Galek v tejto súvislosti povedal, že ministerstvo musí hľadať v prvom rade spôsob, ako TPS znižovať a nie zvyšovať. V opačnom prípade by sa opäť hodila zodpovednosť na plecia spotrebiteľov.
Sieťové poplatky
Diskutujúci sa dostali aj k téme sieťových poplatkov, z ktorých najväčšie problémy v sektore robí G-komponent.
Advokát Pavol Poláček pripomenul, že jeho advokátska kancelária už v roku 2014 navrhla do zákona jednu vetu, ktorá by legislatívne problém vyriešila, stanovením maximálnej výšky G-komponentu na 0,5 EUR/MWh.
Zmenu v nastavení sieťových poplatkov pod novým vedením pripúšťa aj MH SR aj ÚRSO. Ján Karaba zo SAPI a Pierre Poncik zo Slovenských elektrární upozornili, že táto zmena je nevyhnutným predpokladom pre úspešný priebeh aukcií, ktoré sa podľa Karola Galeka majú spustiť už začiatkom budúceho roka.
Inovácie a Zimný energetický balíček
Okrem spomínanej diskusie však podujatie malo aj ďalšie bloky, na ktorých sa otovirli aj iné témy. Podrobne o nich informuje SAPI.
Jeden z tematických blokov bol už tradične venovaný inováciám. Peter Hegeduš z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska hovoril o vodíkovej stratégii Slovenska a úlohe OZE v nej.
Daniel Hrčka zo spoločnosti Viessmann, ktorá bola generálnym partnerom podujatia, sa podelil o praktické skúsenosti z realizácií lokálnych zdrojov.
Riadenie zdrojov pre zvýšenie flexibility priblížil Peter Simko zo spoločnosti PowereX, ktorá bola partnerom podujatia a prezentácie uzavrel prezentáciou o inováciách v technológiách energetických úložísk Pavol Krokoš zo spoločnosti InoBat, ktorá bola hlavným partnerom podujatia.
Ďalší blok bol zameraný na tzv. Zimný balíček Európskej komisie. V úvode bloku priblížil Ján Lacko odporúčania SAPI pre implementáciu balíčka čistej energie.
Martin Pitorák z Ministerstva hospodárstva SR vysvetlil, na čo sa majú výrobcovia pripraviť pri implementácii Zimného balíčka a nových účastníkov trhu a ich pozície predstavila advokátka Mária Sadloňová z kancelárie Eversheds Sutherland, ktorá bola hlavným partnerom podujatia.
Prednášky druhého bloku uzavrela Lívia Vašáková z Úradu vlády priblížením pozície OZE v pripravovanom Pláne obnovy a odolnosti.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.