Bez
nafúkaných fráz je podstata celkom prozaická. Vlády rozhodli
o tom, že milióny obyvateľov a firiem v Európskej
únii budú platiť za energie viac, pretože si budú musieť
kupovať drahší tovar a služby, než doteraz. Na úkor iných
tovarov či služieb.
Peniaze, ktoré takto Rada a Komisia donúti spotrebiteľa použiť,
budú „otáčať“ firmy, ktoré podnikajú s vyvolenými
technológiami. Ďalšie peniaze zaplatí spotrebiteľ v cene
výrobkov, ktoré si zakúpi, nakoľko ich výrobcovia budú musieť
investovať ešte viac peňazí buď do zakúpenia vzduchu, alebo do
drahších technológií, aby sa vyhli povinnosti nakupovať vzduch.
Čo sa týka onoho „vzduchu“, ide o komoditu, o ktorej
Komisia zavedením systému obchodovania s emisnými kvótami
(ETS) rozhodla, že bude vzácna, podobným spôsobom, akým kedysi
súdruhovia rozhodovali o tom, koľko korún bude stáť ktorý
výrobok a aký bude výmenný kurz mien.
Európska rada sa opäť raz vyžila v súkaní prázdnych
fráz. Zo najnovšieho zoznamu vyberme „dosiahnutie cieľa
kolektívne maximálne nákladovo účinným spôsobom“,
„čistejšia, bezpečná a cenovo dostupná energia“,
či „v záujme solidarity, rastu a vzájomných
prepojení“, v ktorých bez problémov pritakáva
vzájomne sa vylučujúcim cieľom. (Mimochodom, asi najznámejším
blufom Európskej komisie je tvrdenie, že splnenie nového cieľa
zvýši zamestnanosť. Tomuto klamu
rozbitého okna zjavne verí aj Greenpeace.)
V prevedení do slovenskej reality vyzerá plnenie
doterajších cieľov Komisie takto. V roku 2013 zaplatili
odberatelia elektriny v cene elektriny 343 miliónov
eur na podporu obnoviteľných zdrojov energie a
kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tento rok sa má podľa
odhadov ÚRSO táto suma vyšplhať až na 405 miliónov eur.
Napríklad slnečná energia – teda fotovoltické elektrárne –
vyšla spotrebiteľa vlani na 194 miliónov. Tento rok to má
byť už 206 miliónov eur.
Suma mohla byť podstatne nižšia, nebyť eldoráda, do ktorého
na začiatku tejto dekády pripustila niektorých „rentiérov“
vláda SMER-u v súčinnosti s Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví, pri podpore výstavby solárnych elektrární.
Stačilo sa zamerať na menej ziskové odvetvia, ktoré vyrábajú
stabilnú elektrinu. Napríklad bioplyn, keď už prišiel „ten
príkaz zhora“.
Výsledkom tohto pustošenia sú na Slovensku vysoké ceny
elektriny pre priemysel, jedny z najvyšších v EÚ.
Systematicky na to upozorňujú výrobcovia
i nedávno
zverejnenou štúdiou, rovnako ako Eurostat, zatiaľ čo ÚRSO
tvrdošijne trvá na tom, že slovenské
firmy nemajú drahšiu elektrinu. Analýza,
ktorá to má potvrdzovať, však porovnáva iba šesť krajín
a bez akejkoľvek metodiky.
Komisia a slovenská vláda (plus "nezávislý"
regulátor) sa ukazujú byť nebezpečnou kombináciou. Treba sa
pripraviť na ďalší rast regulovaných zložiek cien elektriny.
V prípade ÚRSO platí už mnoho rokov, že
najpreukázateľnejšie výsledky jeho regulácie sú merateľné
v náraste ziskov v sieťových odvetviach
v elektroenergetike (napríklad zisky regulovaných
distribučných spoločností vlani vzrástli
na viac ako 100 miliónov eur). V prípade Európskej
Komisie (a Rady) platí už mnoho rokov, že lobisti
s technológiami sú väčší kamaráti, ako spotrebitelia
v Únii.
Nuž, napokon ten raj na Zemi niekto vždy zaplatí. Ak z neho
nezdupká.
Komentár vyšiel na blogu
eTrend.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.