Svetová banka pripravila štúdiu, ako by mohol vyzerať prechod na nízkouhlíkovú energetiku na Slovensku.
Inštitút environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia spolu so Svetovou bankou prezentovali v týchto dňoch “Štúdiu nízkouhlíkového rastu pre Slovensko: Implementácia Rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.”
Autori v nej skúmajú rôzne scenáre pri snahe o dosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie z pohľadu znižovania emisií, celkového dopadu na ekonomiku Slovenska, ale aj jednotlivé odvetvia hospodárstva a energetiky.
Základný scenár bez zmeny
Základný scenár vychádza z predpokladu zlepšovania energetickej efektívnosti, pričom hlavným vplyvom bude rast ceny emisií CO2. Dopyt po energii v priemysle sa bude zmierňovať s využívaním nových technológií s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka.
Dopyt po elektrine bude stúpať a vo výrobnom mixe má kritickú úlohu zohrávať jadrová energia, pričom rozsah využívania veternej a slnečnej energie sa podstatne nerozšíri. Investície do jadra by mali byť postupne nahradzované paroplynovým cyklom a slnečnou energiou. “Bez podporných politík po roku 2020 nebude cena emisných povoleniek postačovať ako stimul významného znižovania emisií,” konštatuje štúdia.
Referenčný scenár pre Slovensko predpokladá, že po roku 2020 nebudú okrem systému obchodovania s emisiami (ETS) existovať žiadne ďalšie podporné klimatické politiky, ale že zlepšovanie v oblasti energetickej efektívnosti bude trvalé.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.