Jozef Holjenčík: Nájdite dôkaz, že výkupné ceny sú stanovené nesprávne

Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík vystúpil v pondelok 5. septembra na rokovaní Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti so správou o činnosti za minulý rok.

V rozprave k výročnej správe poslanec Karol Galek (SaS) vzniesol niekoľko výhrad, ktorým sme sa venovali v samostatnom článku. Jozef Holjenčík reagoval na poznámky opozičného poslanca.

Zastal sa stanoviska úradu, ktorý v priebehu roka znižoval výkupné ceny energií z dôvodu, že neviditeľná ruka trhu nefunguje. „Úrad stanovuje maximálne ceny, v rámci ktorých si každý podnikateľ môže nájsť svoje miesto. Dôkazom nášho tvrdenia je fakt, že keď na burzách klesali ceny elektriny a plynu, žiaden podnikateľ neznížil cenu,“ uviedol.

K výhradám voči vysoko nastavenému systému podpory sa ohradil tým, že úrad nemá v rukách zákonodarnú iniciatívu. „Úrad má v rukách výpočty, teda nastavenie čísiel na to, o čom rozhodne vláda a parlament.“

OZE podporujeme viac, než treba

Holjenčík považuje podporu obnoviteľných zdrojov na Slovensku za veľmi vysokú, môže však za ňu vláda. „Na Slovensku sa veľmi výrazne podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa §3 zákona o podpore OZE štyrmi spôsobmi. To je mohutná podpora, ktorá je až nad rámec toho, čo je v ostatných členských krajinách. Úrad však túto podporu nenastavuje, nastavuje ju národná rada svojim hlasovaním pri konkrétom zákone. Úrad ani tieto návrhy nedáva. Toto má v kompetencii niekto iný, my to len spočítame.“

Aj podporu vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) vníma predseda úradu ako iniciatívu vlády. „VHZ vyhlasuje ministerstvo hospodárstva, nie úrad. Úrad iba spočíta, koľko nás toto rozhodnutie stojí. My máme v rukách čísla, nie rozhodnutia.“

Karol Galek tiež kritizoval úrad za to, že vyhláškou č. 144/2015, ktorá novelizovala vyhlášku č. 222/2013, rozhodol, že v prípade regulačného príkonu sa neuplatní zákonné pravidlo t-2, teda spotreba dva roky dozadu, ale t-3. Podľa tejto vyhlášky sa regulačný príkon odberného zariadenia vypočítaný na rok 2015 uplatnil aj v roku 2016.

„Keďže tento rok nastavujeme ceny na rok 2017, tak prvý rok, ktorý vieme povedať, že sa ukončil, je rok t-2 (2015, pozn. red.), čiže o dva roky dozadu. Výsledky za rok 2016 totiž ešte nepoznáme,“ reagoval Holjenčík.

„Úrad pristúpil v záujme stability ku kompromisnému riešeniu. Keďže rok 2012 bol veľmi teplý, keby sa regulačný príkon vyrátaval podľa tohto roku, tak by ceny pre odberateľov stúpli oveľa dramatickejšie. Preto aj na základe diskusie s teplármi, keďže zákon to úradu umožňuje, ponechali sme regulačný príkon historický rok predtým, aby nedošlo k dramatickému nárastu cien,“ doplnil neskôr.

Kauzu doplatok si podnikatelia spôsobili sami

Šéf regulátorov sa vyjadril aj ku kauze doplatok. Argumentoval tým, že tento mechanizmus bol nastavený v zákone o podpore OZE od jeho prvopočiatku, teda od roku 2009.

Každý dotknutý podnikateľ mal povinnosť nahlásiť predpoklad výroby na budúci rok. Túto povinnosť si nesplnili. Až úpravou zákona bola táto povinnosť sankcionovaná tak, že pokiaľ podnikateľ nenahlásil plánovaný objem výroby, tak stratil nárok na podporu.

„Žiaľ, kedysi to bolo tak, že tarifa za prevádzkovanie systému sa nastavovala a podnikatelia neboli sankcionovaní takýmto dramatickým spôsobom. Môžem však povedať, že tohto roku a v minulom roku sa ich disciplína zlepšila a 98% nahlásilo údaje,“ zhodnotil.

Holjenčík sa venoval aj téme regulácie výkonu, teda podporným službám. Ako uviedol, za definovanie podporných služieb zodpovedá prenosová sústava, ktorá v zmysle zákone je zodpovedná za stabilitu a bezpečnosť sústavy.

Keďže prenosová sústava SEPS si naplánovala, že potrebuje prestaviť tu bezpečnosť sústavy na takýto objem výkonu, tak úrad to v celom rozsahu rešpektoval a nastavil cenovú hladinu tak, aby mohli plniť svoju zákonnú povinnosť. „Každý rok je snaha objem peňazí, ktoré sa používajú na podporné služby, znižovať resp. zefektívňovať. Táto suma medziročne klesá.“

Poslanec Galek spomenul aj rozhodnutie ESD v prípade Poľska, podľa ktorého sa môžu regulované ceny na vnútornom trhu uplatňovať len pri výnimočných okolnostiach a nesmú byť hlavným pravidlom pre stanovenie cien. Podľa Holjenčíka však Poľsko nie je prípadom, ktorý by sa vzťahoval na Slovensko, lebo v Poľsku sa regulujú výrobné ceny.

„Na Slovensku sa nereguluje žiadna výroba s výnimkou elektriny z OZE, KVET a VHZ. To sú rozhodnutia, ktoré sú uvedené v zákone, ktoré tam niekto napísal legitímne na základe smerníc EÚ, ktoré to umožňujú. My sme len navrhli a spočítali, čo nám zákon uložil.“

Galek tiež predsedovi úradu vytkol, že podnikatelia nakupujú elektrinu radšej v zahraničí, ako u nás. Predseda úradu v tom problém nevidí. „To je ich právo, ktoré nemôžeme porušiť, lebo by sme sa vystavili postihom zo strany EÚ, popreli by sme princíp liberalizácie.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.