Je spaľovanie drevných peliet naozaj zelenou energiou?

Diera v pravidlách pri započítavaní emisií uhlíka poháňa rozmach spaľovania drevných peliet v elektrárňach v Európe a vyvoláva nové obavy, či Európa naozaj dokáže splniť záväzok vyplývajúci z Parížskej dohody.

Najväčšia uhoľná elektráreň v EÚ spaľuje drevo

Bola to kedysi najväčšia uhoľná elektráreň v Európe. Po nahradení uhlia v kotloch drevnými peletami dovážanými z juhu USA sa elektráreň Drax vo Veľkej Británii považuje za uhlíkovo najviac úsporný projekt v Európe. Ročne sa tu spáli drevo s uvoľnením zhruba 23 miliónov ton CO2.

Spoločnosť tvrdí, že elektráreň je uhlíkovo neutrálna, pretože vyťažená časť lesov sa nahradí novými stromami.

Je tu však jeden problém. Ekológovia vravia, že tvrdenia o uhlíkovej neutrálnosti, ktoré akceptuje EÚ aj britská vláda, sa pri podrobnejšom skúmaní nezakladajú na pravde. Lesy v Severnej Karolíne, Louisiane a Missisippi, ako aj v Európe, sa ničia v záujme európskeho fantazírovania o obnoviteľnej energii.

A otázka, kto má pravdu, začína naberať ešte viac na dôležitosti s tým, ako mnohé elektrárne v Európe aj inde nahrádzajú uhlie drevom.

Drevná biomasa tvorí veľkú časť zelenej elektriny

V roku 2009 sa 28 krajín EÚ vydalo na cestu dramatického prechodu na obnoviteľné zdroje pri výrobe elektriny. Hoci väčšina pozitívnych titulkov správ sa týka vzostupu veternej a slnečnej energie, veľká časť novej “zelenej” elektriny v skutočnosti pochádza zo spaľovania dreva v predtým uhoľných elektrárňach.

Spaľovanie dreva zažíva rozmach od Británie až po Rumunsko. Väčšina drevnej hmoty sa ťaží lokálne, čo vyvoláva vážne obavy medzi ekológmi o to, či každý zoťatý a spálený strom je naozaj nahradený novým.

Zhruba 200 vedcov zaslalo v septembri 2017 list adresovaný EÚ. Tvrdia, že bioenergia z drevnej biomasy nie je uhlíkovo neutrálna a žiadajú prísnejšie pravidlá pre ochranu lesov a ich rezerv CO2. No mesiac potom ministri EÚ rýchlo odkývli súčasné pravidlá pre započítavanie uhlíkových emisií. Opätovne tým potvrdili, že spaľovanie drevných peliet je obnoviteľnou energiou.

Obchádzanie obmedzovania emisií

Podľa Parížskej klimatickej dohody, ako aj vnútorných predpisov EÚ, sa straty uhlíka z lesov slúžiacich energetickým účelom majú deklarovať ako zmeny uhlíkovej skladovacej kapacity lesných území.

Takéto zmeny však inventáre iba zriedka uvádzajú. A neexistuje žiadny systém pre uvádzanie skutočných zmien v zásobách uhlíka na pozemkoch, čiže uhlík sa nezapočítava ani na jednej strane – keď sa stromy ťažia, ani keď sa drevo spaľuje. Spaľovanie dreva predstavuje veľkú dieru na obchádzanie obmedzovania uhlíkových emisií.

Diskusia nie je jednoznačná. Spaľovanie dreva sa môže blížiť uhlíkovej neutralite v niektorých situáciach. Napríklad v prípade, ak je jasné, že vyťažené stromy sa jeden po jednom nahrádzajú rovnakými stromami.

V iných situáciach môže spaľovanie dreva vyústiť do ešte vyšších emisií uhlíka ako pri uhlí. Problémom je, že regulátori nie sú tí, ktorí to vedia rozoznať. Výsledok je totiž zrejmý desiatky rokov potom ako sa očakávané emisie započítali (alebo nie) v štátnych inventároch uhlíkových zásob.

Polovica vyťaženého dreva v EÚ sa spaľuje

Lesy v Európe slúžili po stáročia ako palivo pre domácnosti a posledných sto rokov aj ako zdroj pre miestne teplárne. Ale to, čo sa teraz deje, má podstatne iný rozsah. Za zmenou stojí nová technológia, premieňajúca drevo na drevné pelety. Tie sa zohrievajú, aby sa odstránila vlhkosť a stláčajú, čo umožňuje ich dopravu aj na väčšie vzdialenosti.

Podľa niektorých odhadov sa takmer polovica vyťaženého dreva v EÚ používa na spaľovanie a výrobu elektriny alebo tepla. Zároveň sa zvyšuje množstvo dôkazov o ťažbe poškodzujúcej lesy a znižujúcej ich schopnosť zadržiavať uhlík. Jedným z takto ohrozených regiónov je Karpatské pohorie, rozprestierajúce sa od Rakúska po Rumunsko.

Nachádzajú sa tu najväčšie dlho prežívajúce lesy na kontinente, mimo Ruska, obývané takmer polovicou všetkých hnedých medveďov, vlkov a rysov v Európe.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.