VSE
VSE
Belimo 2

Názor. Jadrová energia je kľúčom k dekarbonizácii, argumenty Greenpeace nedávajú zmysel

Prírodné podmienky neumožňujú, aby slnko vyrábalo elektrinu spôsobom, ako to požadujú zákazníci teda 24/7, píše Andrej Hanzel.

Andrej Hanzel

Andrej Hanzel / Foto: Energie-portal.sk

V pondelok 24. júna 2024 bol na Energie-portal.sk uverejnený článok s názvom „Greenpeace: Jadrová energia je hazard s peniazmi ľudí“. Greenpeace dlhodobo útočí proti jadrovým elektrárňam, a to bez dostatočnej odbornej znalosti. Najnovšie sa opiera o argumenty zo štúdie „Fission for Funds,“ ktorú vypracovala Copenhagen School of Energy Infrastructure.

Na začiatok mi dovoľte uviesť vetu, ktorú vždy uvádzam vo svojich prednáškach, ktoré sa venujú energetike: „Výroba elektrickej energie je nereverzibilný dej, ktorý trvalo poškodzuje životné prostredie“. Z toho vyplýva, že neexistuje žiadny typ výroby elektriny, ktorý by nemal negatívny vplyv na životné prostredie, obnoviteľné zdroje energie (OZE) nevynímajúc.

Na druhej strane tiež treba pripomenúť, že súčasný život bez elektrickej energie by bol veľmi komplikovaný, ak by bol vôbec možný. Čo teda robiť? Ako skĺbiť tieto dve protichodné vety?

Aby ľudstvo malo elektrinu, tak dnes sme sa dostali do situácie, že nehľadáme také výrobné zdroje, ktorých negatívny vplyv na životné prostredie je nulový, ale také, ktoré životnému prostrediu škodí čo najmenej. Nulový vplyv totiž neexistuje a to ani pri obnoviteľných zdrojoch, ktoré naviac majú veľa iných nedostatkov. Pri plánovaní aké zdroje stavať, treba mať na zreteli, že nové zdroje pre výrobu elektrinu musia spĺňať rôzne technicko-ekonomické podmienky, a to najmä:

  1. spĺňať všetky technické požiadavky kvality - musia poskytovať príslušné napätie a požadovanú frekvenciu,
  2. dokážu naplniť požiadavky zákazníkov - disponibilita elektriny musí byť v rozsahu 24/7,
  3. sú cenovo prijateľné,
  4. životné prostredie ohrozujú čo najmenej.

Zo všetkých možností, ktoré nám súčasná úroveň vedy a techniky dáva k dispozícií, spĺňajú tieto požiadavka iba jadrové elektrárne.

Ak ľudstvo myslí dekarbonizáciu výroby elektriny vážne a chce skutočne znižovať/znížiť emisie CO2 - aby sa zabránilo prehrievaniu atmosféry - musí pre výrobu elektriny využívať v čo najväčšej možnej miere jadrové elektrárne. Tento typ výroby, okrem toho, že neprodukuje CO2 emisie (a tiež aj emisie oxidov síry, dusíka) spĺňa všetky požiadavky, ktoré na výrobu elektriny kladie elektroenergetická sústava (viď. štyri požiadavky uvedené vyššie). Nezabúdajúc na fakt, ktorý sa často opomína a to, že aj jadrové elektrárne je možné plne využívať pre reguláciu frekvencií a výkonu. Teda jadro dokáže regulovať svoj výkon aj vtedy, keď OZE produkujú buď málo elektriny, alebo veľa.

Je všeobecne známe, že Greenpeace dlhodobo bojuje s jadrovými elektrárňami. Som rád, že Greenpeace konečne vypustil zo svojej nečestnej taktiky útoky na jadrovú bezpečnosť. Jadrová energetika i napriek haváriám v Černobyle či Fukushime preukázala dlhodobú jadrovú a radiačnú bezpečnosť.

Greenpeace, ale aj iné aktivistické organizácie, uvádzajú, že namiesto jadra by bolo možné stavať obnoviteľné zdroje. Budovať obnoviteľné zdroje má avšak iba do určitej hodnoty význam, ak nahrádzajú spaľovanie fosílnych palív.

Na Slovensku nemáme takmer žiadne elektrárne, ktoré spaľujú fosílne palivá. Preto výstavba OZE by mala prebiehať podľa iných predpokladov, ako je to napríklad v Nemecku. Najdôležitejším kvalitatívnym ukazovateľom elektriny je frekvencie 50 Hz, ktorú obnoviteľné zdroje nedokážu v sieti aktívne udržiavať. Teda OZE výroba má inú kvalitu, ako výroba takých zdrojov, ktoré dokážu aktívne regulovať frekvenciu sústavy.

Porovnávať jadro verzus OZE nie je technicky korektná úvaha. Na záver tendenčného „Greenpeace článku“ je to naznačené aj z čísiel, ktoré sú uvedené v pôvodnom článku. Prírodné podmienky neumožňujú, aby slnko vyrábalo elektrinu spôsobom, ako to požadujú zákazníci teda 24/7. Fotovoltika vyrába elektrinu cez deň a hlavne v lete. V tom čase je nižšia celková spotreba elektriny v sústave. V zimných mesiacoch, keď je potreba elektriny výrazne vyššia, tak fotovoltika produkuje iba 5 - 8% z výkonu v letných mesiacoch. Toto vedie k tomu, že ročné využitie inštalovaného výkonu má hodnotu 12% (podľa Greenpeace údajov).

Podobne je to aj s veternými elektrárňami. U nás je možné kalkulovať iba s elektrárňami vnútrozemskými, ktorých ročná využiteľnosť dosahuje reálne hodnoty menej ako 20 % (a počas roka výrazne kolíše). Greenpeace uvažuje 30 %. Iba mimochodom: veterné elektrárne, vedľa ktorých chodíme na letisko do Schwechatu v Rakúsku sú postavené v Dunajskej bráne s nadpriemernými podmienkami pre vietor dosahujú ročnú využiteľnosť výkonu len do 20 %.

Uvádzam rozšírenú tabuľku:

Tabuľka: spracovanie autora

V článku o štúdii spracovanej pre Greenpeace sa tiež nesprávne uvádza, že celkové náklady nezahŕňajú niektoré skryté položky, ako sú napríklad poistenie, vyraďovanie elektrárne z prevádzky a nakladanie s odpadom. Čo k takémuto tvrdeniu dodať? Všetky tieto náklady sú samozrejme súčasťou ponukovej ceny.

Pravidelné útoky na jadro, že výstavba bez finančnej ingerencie štátu by nebola možná, je tak isto nepravda. Je pravda, že ak financovanie výstavby jadrových elektrární podporuje štát, tak výsledná cena MWh by bola priaznivo ovplyvnená takouto aktivitou. To, že sa elektráreň dá postaviť aj bez štátnych záruk je stavba elektrárne Mochovce, kde vláda neposkytla žiadne záruky. A to ani počas doby, kým boli SE, a.s. štátnou akciovou spoločnosťou a ani v čase po čiastočnej privatizácií, keď väčšinu akcií získala firma ENEL, či neskôr EPH.

Jadrové elektrárne odvracajú emisie

Pre pozitívne hodnotenie vplyvu jadrových elektrární na okolie existuje ukazovateľ, ktorý sa volá „avoided emission“ – emisie, ktoré by prevádzkou JE nenastali, tzv. zabránené emisie.

Aké dôsledky pre životné prostredie sú z faktu, že Rakúsko nespustilo už postavenú jadrovú elektráreň Zwentendorf? Skutočnosť je taká, že hoci elektráreň bola kompletne celá dohotovená, tak politici zabránili jej spusteniu. K tomuto nezmyselnému kroku treba dodať, že Rakúsko neskôr bolo nútené ako potrebnú náhradu za Zwentendorf vybudovať vedľa nespustenej jadrovej elektrárne uhoľnú elektráreň Dürnrohr, dva bloky po 405 MW a 352 MW.

Bezemisný jadrový zdroj tak bol nahradený uhoľnou technológiou. Keďže Rakúsko nemá uhoľné zásoby, tak uhlie pre potreby elektrárne sa dovážalo po železnici z Česka a Poľska. Od roku 1987 sa sem do roku 2017 (vtedy bola elektráreň prerobená na zemný plyn, ktorý sa dodnes dováža z Ruska) doviezlo zo zahraničia okolo 60 mil. ton čierneho uhlia. Elektráreň sa stala najväčším emitentom CO2 v Rakúsku.

Neuvedenie Zwentendorfu do prevádzky určite nebol dobrý krok minimálne z pohľadu emisií CO2, pričom za 30 rokov elektráreň emitovala 62 mil. ton CO2 (povedľa toho emisie síry, dusíka, a tuhých častíc). Pre porovnanie tejto hodnoty: samotné Slovenské ročné emisie CO2 sú okolo 40 mil. ton ročne. Okrem toho bolo na dopravu uhlia na železnici potrebné najazdiť 100 mil. km (2500 krát obvod zeme).

Prečo niekto môže namietať proti jadru?

Netreba sa vykrúcať, že problémy v súvislosti s jadrovou energetikou neexistujú. Kritickou otázkou týkajúcou sa jadrových elektrární je prekročenie plánovaných investičných nákladov a nedodržanie dĺžky výstavby.

V tzv. západných krajinách už dávno nebola postavená JE, ktorá by splnila tieto ukazovatele. Čo je príčina? Bolo by potrebné zmapovať a podrobne analyzovať dôvody neplnenia. Západné krajiny to nedokážu a stavby jadrových elektrární v Číne a v Južnej Kórei sa stavajú podľa plánu.

Nedávno sme na Slovensku dostavali tretí blok v Mochovciach. Harmonogram nebol dodržaný a rozpočet bol prekročený. Máme takpovediac v našich rukách, aby sa vykonala podrobná analýza sklzu navýšenie nákladov.

V Čechách sa pripravujú na stavbu nového bloku v Dukovanoch. Prípravné analýzy ukazujú, že súčasné znenie zákonov, podľa ktorých sa robí obstarávanie materiálov a služieb, je veľmi komplikované, neprehľadné a zdá sa, že tam je jedna z hlavných príčina časového sklzu. Myslím, že nikto dnes nechce zrušiť verejné obstarávanie, iba je potrebné vylepšiť v zákonoch to, čo sa vylepšiť dá.

Andrej Hanzel
Autor je energetický expert


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Batérie súťažia o podporné služby. Ale najväčší trh sa otvára inde, vraví expert

Batérie súťažia o podporné služby. Ale najväčší trh sa otvára inde, vraví expert

Každý business case poskytuje inú návratnosť, vysvetľuje Tomáš Rajčan.

Názor. Holjenčíkove „nízke“ ceny energií zaplatíme dvakrát

Názor. Holjenčíkove „nízke“ ceny energií zaplatíme dvakrát

Kým krátkodobo sa ceny energií možno zastabilizujú, súčasne sa v energetike na Slovensku prestane investovať, píše Karol Galek.

Koľko stojí elektrina z novej atómovej elektrárne

Koľko stojí elektrina z novej atómovej elektrárne

Hoci nové jadrové bloky sprevádza predlžovanie výstavby a rast nákladov, plánujú sa ďalšie. Pozreli sme sa na odhadované náklady viacerých projektov.

X
X
X
X