VSE
VSE
Belimo 2

Názor. Bioplynové stanice majú zmysel, len ak reálne dodávajú teplo (píše Andrej Hanzel)

Bioplynovým stanicam môže pomôcť, ak by ich výstup odoberala plynárenská sústava, píše energetický expert.

Andrej Hanzel

Andrej Hanzel / Foto: Energie-portal.sk

Bioplynové stanice. Nepochybne prospešná aktivita, ktorá sa vo svete využíva najmä na výrobu tepla na vykurovanie a kde výroba elektriny je tzv. vynútená výroba. Na Slovensku sa však bioplynovým staniciam nedarí.

Hlavným dôvodom je vysoký inštalovaný elektrický výkon, ktorý neumožňuje využiť „bioplynku“ na dodávku tepla. Toľko tepla sa nedá reálne využiť, takže na Slovensku sa z bioplyniek veľa „fúka“ teplo do ovzdušia a výhoda kombinovanej výroby sa stráca. Potom sa ekonomickosť bioplynovej stanice dá ťažko dosiahnuť.

Na Slovensku je priemerný inštalovaný elektrický výkon v bioplynových staniciach 1,4 MW, kým v Nemecku je priemerný elektrický inštalovaný výkon bioplynových staníc iba 570 kW teda takmer tretinový. Nižší inštalovaný elektrický výkon znamená, že pre uplatnenie tzv. zvyškového tepla sa ľahšie hľadá zákazník, ako pri výkone 1,4 MW.

IPESOFT

Bioplynová stanica môže byť úspešná iba vtedy, ak je dostatočný odber tepla. Návrh bioplynovej stanice by mal byť riadený podľa možností odberu tepla a nie podľa výkupnej ceny elektriny. Cenová finančná regulácia pre „bioplynky“ je veľmi nesprávne nastavená na návratnosť iba z výroby elektriny. Dnes doplatok k výrobe elektriny presahuje 100 EUR/MWh, čo dlhodobo nie je prijateľné a ani udržateľné.

Pritom výroba tepla sa reálne nevyužíva. Reálne sa využíva iba zlomok z vyrobeného množstva tepla, pretože stanice sú vo viacerých prípadoch postavené na miestach, kde nie je možné - pre ich veľký výkon - vyrobené teplo ani teoreticky umiestniť.

Ďalším negatívom pre bioplynky sú nedostatočné silážne kapacity pre výrobu bioplynu a tiež aj nestálosť ceny vstupnej suroviny. Cena vstupnej silážnej suroviny v porovnaní s predpokladmi pri schvaľovaní pred výstavbou sa zvýšila tak, že ekonomika bioplynky má problémy.

Veľká nehomogenita vstupnej silážnej suroviny a mnohokrát neznámy obsah spôsobuje, že plyn obsahuje rôzne neznáme prímesi. V bioplyne sa objavuje napríklad veľké množstvo síry, ktorá spôsobuje vysokú poruchovosť spaľovacieho zariadenie a ani spaliny po horení nie sú „environmetnaly friendly.“

Predplatné Energie-portal.sk

Tieto problémy nedávajú predpoklad na úspešnú prevádzku. Na webe je možné nájsť – hlavne z vyššie uvedených dôvodov – desiatky bioplynových staníc, ktoré sú na predaj. Ak by vyrobený bioplyn odobrala plynárenská sústava, to by mohlo pomôcť bioplynovým staniciam. Teda tým, ktoré majú plynovú sústavu „po ruke“ a nemuseli by budovať pripojovacie potrubie.

Na záver je možné konštatovať, že bioplynové stanice na Slovensku, nie sú spoľahlivý obnoviteľný zdroj na výrobu elektriny.

Andrej Hanzel
Autor je energetický expert


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vodné elektrárne čaká modernizácia. Aké inovácie pripravujú najväčší prevádzkovatelia?

Vodné elektrárne čaká modernizácia. Aké inovácie pripravujú najväčší prevádzkovatelia?

S meniacou sa energetikou rastie aj význam hydroelektrární. Mnohé fungujú už dekády a potrebujú viac, než pravidelnú údržbu.

Nahradili nízkoteplotné kotly. Kotolňa v Seredi dostala kogeneračné jednotky

Nahradili nízkoteplotné kotly. Kotolňa v Seredi dostala kogeneračné jednotky

Moderná technológia zefektívňuje centrálne zásobovanie teplom. Dodávateľ sa kompletne postaral o hydraulické zapojenie jednotiek aj o vyvedenie elektrického výkonu.

Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli

Emisie skleníkových plynov v EÚ klesli

Európska environmentálna agentúra EEA vydala štúdiu, ktorá analyzuje retrospektívny trend vývoja emisií skleníkových plynov v Európe v období 1990-2008 (Greenhouse gas emissions in Europe: a retrospective trend analysis for the period 1990–2008). Správa konštatuje, že emisie skleníkových plynov v rokoch 1990-2008 v EÚ výrazne klesli, avšak najmä zásluhou transformácie ekonomiky v 90. rokoch minulého storočia.

X
X
X
X