Jadro kraľuje v navyšovaní nákladov spomedzi všetkých elektrární

Jadrová energia sa považuje za pomerne čistý spôsob výroby elektriny. Problémom atómových elektrární je skôr ekonomické hľadisko. Navyšovanie investičných nákladov, predlžovanie doby výstavby, zdroje a podmienky financovania, či externalizácia ďalších nákladov a rizík na štát.

Ako ukazuje štúdia českého think-tanku Asociace pre mezinárodní otázky (AMO), hoci v súčasnosti uvádzané náklady na výstavbu nového jadrového zdroja v Dukovanoch pre 1200 MW blok majú dosiahnuť 150-160 mld. korún, v skutočnosti to môže byť 230 mld. Pri zohľadnení historických skúseností s výstavbou atómoviek vo svete môže byť konečná suma aj dvojnásobná.

V článku sa dozviete:

• aké riziká prináša štátne financovanie výstavby atómových elektrární,
• aké ďalšie náklady súvisia s výstavbou jadrových blokov,
• akú výšku investícii do dopravnej infraštruktúry si vyžiada nový blok v Dukovanoch,
• ako sú na tom atómové elektrárne v navyšovaní pôvodných nákladov v porovnaní s ostatnými typmi elektrární a prenosovými sieťami,
• koľko bude stáť financovanie nového bloku v Dukovanoch a aká by bola výška úroku na finančnom trhu,
• ako štát ešte priamo alebo nepriamo dotuje jadro. 

“Vzhľadom k modelu financovania, kedy náklady a riziká preberá na seba štát, hrozí pri problémoch s výstavbou v kombinácii s rastúcim štrukturálnym deficitom zníženie úverového ratingu ČR. To vedie k drahšiemu financovaniu štátneho dlhu, výsledkom čoho môže byť dlhová špirála s vážnymi dopadmi na domácu makroekonomickú situáciu,” uvádza štúdia, ktorá vznikla v rámci projektu “Zmena klimatických politík”, podporeného nadáciou European Climate Foundation.

Okrem samotnej výstavby s novým jadrovým zdrojom súvisia aj ďalšie náklady, ktoré sú hradené z verejných financií. Niektoré, ako je vyraďovanie elektrárne z prevádzky a trvalé uloženie vyhoreného jadrového paliva, môžu mať vplyv na rozpočet aj po roku 2100.

Think-tank odporúča českej vláde pri aktualizácii strategických dokumentov v energetike zaoberať sa aj alternatívnymi možnosťami namiesto jadrového zdroja. “Súčasťou by mala byť aj kalkulácia porovnávajúca finančné aspekty jednotlivých scenárov, ktoré by zohľadňovali tiež vplyv zmienených externalít.”

Potreba cestných obchvatov, nových rozvodní, vedení

Súčasná debata o novom jadrovom zdroji sa podľa autora štúdie zameriava iba na výber dodávateľov, či priame investičné náklady, pričom ďalšie nákladové položky a riziká sa neuvádzajú.

Medzi skryté náklady na jadrové zariadenia patria napríklad potrebné investície do dopravnej infraštruktúry, prenosovej sústavy (opatrenia pre vyvedenie výkonu z elektrárne zahŕňajú rekonštrukcie a rozšírenie rozvodní, výstavbu nových vedení), náklady financovania, výdavky na zaistenie bezpečnosti elektrárne. Tiež externality súvisiace s poistením v prípade havárie, či náklady na záverečnú časť palivového cyklu.

Ako uvádza štúdia, iba náklady na cestné obchvaty pri výstavbe nového bloku v Dukovanoch v celkovej dĺžke 20 kilometrov sú vyčíslené na vyše päť miliárd korún.  “Ide vlastne o formu nepriamej dotácie z verejných zdrojov. Podobná podpora nie je poskytovaná žiadnemu inému energetickému zdroju v krajine.”

Jadro kraľuje v navyšovaní nákladov

Atómové elektrárne sú notoricky známe predlžovaním doby výstavby a navyšovaním nákladov, čo nie vždy súvisí iba s prísnejšími reguláciami a dohľadom nad výstavbou a spúšťaním zdroja do prevádzky. Medzinárodná štúdia porovnávala prekračovanie očakávaných nákladov a doby výstavby rôznych typov elektrární a prenosových vedení v období rokov 1936 až 2014.

Najväčší rast nákladov, v priemere o 117 %, zaznamenali jadrové elektrárne. Zároveň tieto elektrárne najčastejšie prekračovali rozpočet. Zo 180 hodnotených projektov k tomu došlo v 175 prípadoch. Ako druhé v poradí sa umiestnili vodné elektrárne, ktoré tiež predstavujú veľké infraštruktúrne projekty.

Ostatné typy elektrární (v poradí tepelné, veterné, fotovoltické) prekračovali pôvodný rozpočet o zhruba 60 % a menej, pričom však sa to týkalo do 10 % prípadov. Najnižšie navyšovanie nákladov bolo zaznamenané pri fotovoltických elektrárňach a prenosových sieťach.

Graf: Priemerné navýšenie nákladov a podiel takýchto projektov podľa typov elektrární

Financovanie výstavby

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.