Dvořák Hager & Partners
INNOGY
SPP - Distribúcia

IPCC zverejnila správu o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

Špeciálnej správe IPCC sa venuje portál Slovenského hydrometeorologického ústavu.

IPCC zverejnila správu o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustrálnym obdobím (1880 – 1910) si bude, podľa záverov najnovšej špeciálnej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a celkom určite bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti.

Obmedzenie oteplenia nie o 2 °C, ale o 1,5 °C by pritom podľa IPCC malo mať významný prínos pre ľudí a prírodné ekosystémy a mohlo by ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, uvádza sa v tlačovej správe panelu, ktorý v priebehu soboty (6. októbra 2018) ukončil rokovania o komplexnom zhodnotení dôsledkov oteplenia planéty o 1,5 °C a 2 °C na ľudskú spoločnosť a prírodné spoločenstvá a predstavil opatrenia, ktoré krajiny budú musieť v najbližších rokoch a desaťročiach prijať, aby odvrátili uvedené kritické hodnoty globálneho oteplenia.

O vypracovanie špeciálnej správy požiadali IPCC členské krajiny Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) na konferencii COP21 v Paríži ešte v roku 2015, kde v rozhodnutí o prijatí Parížskej dohody bol panel vyzvaný, aby v roku 2018 predložil zhodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z oteplenia o 1,5 °C, resp. 2 °C a s tým súvisiacich opatrení v oblasti obmedzovania emisií skleníkových plynov.

Závery správy budú slúžiť ako podklad pre rokovania signatárskych krajín na najbližšej konferencii COP24 v Katowiciach (3. – 14. decembra 2018), kde by zúčastnené strany chceli dosiahnuť prísnejšie dlhodobé záväzky ohľadom redukcií emisií.

Správa, ktorej plné znenie je k dispozícii na stránkach panelu IPCC [plný názov správy: Global Warming of 1.5°C, an IPCC special report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty], by mala krajinám poskytnúť dôležité informácie nielen o rozsahu očakávaných dopadov klimatickej zmeny, ale aj konkrétnych benefitoch (výhodách), ktoré budú jednoznačne vyplývať z vyšších ambícií (resp. silnejších národných záväzkov pre zníženie celkových emisií skleníkových plynov, v porovnaní s už dohodnutými na konferencii COP21 v Paríži v roku 2015, tzv. NDCs) obmedziť otepľovanie v rámci prísnejšieho limitu globálnej teploty (1,5 °C).

Minulý rok sme informovali o tom, že Slovensko je najambicióznejšie z krajín SVE pri plnení Parížskej klimatickej dohody. Snahu znižovať emisie skleníkových plynov ako tak vykazujú iba tri európske krajiny. Slovensko na lichotivej pozícii v rebríčku.

Od Parížskej zmluvy sa vlani rozhodli odstúpiť Spojené štáty. „To, že Spojené štáty na čele s prezidentom Donaldom Trumpom odstúpili od parížskej klimatickej dohody vôbec nie je zásadný problém. Oveľa horšie je, že najmocnejší muž sveta neprišiel so žiadnou alternatívou v boji proti globálnemu otepľovaniu,“myslí si známy ekológ Bjorn Lomborg.

Kompletnú správu SHMÚ nájdete tu.


Mohlo by vás zaujímať

ÚRSO zastupoval Slovensko na konferencii ERRA. Hovorilo sa o investíciách a regulácii

ÚRSO zastupoval Slovensko na konferencii ERRA. Hovorilo sa o investíciách a regulácii

Podujatie každoročne pripravuje organizácia ERRA, ktorá združuje regulačné orgány z celého sveta.

Ministri životného prostredia v Bratislave rokovali o obnoviteľnej energií

Ministri životného prostredia v Bratislave rokovali o obnoviteľnej energií

Šéfovia envirorezortov krajín V4, Bulharska a Rumunska spoločne rokovali o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zlepšovaní kvality ovzdušia.

Startupy podporené InnoEnergy vytvorili 1700 pracovných pozícií

Startupy podporené InnoEnergy vytvorili 1700 pracovných pozícií

Inovatívne projekty z oblasti čistých technológií a energetiky priniesli okrem toho prístup k energiám pre 56 000 ľudí v rozvojových krajinách.