INNOGY
Dny teplárenství a energetiky
INNOGY

IPCC zverejnila správu o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

Špeciálnej správe IPCC sa venuje portál Slovenského hydrometeorologického ústavu.

IPCC zverejnila správu o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustrálnym obdobím (1880 – 1910) si bude, podľa záverov najnovšej špeciálnej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a celkom určite bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti.

Obmedzenie oteplenia nie o 2 °C, ale o 1,5 °C by pritom podľa IPCC malo mať významný prínos pre ľudí a prírodné ekosystémy a mohlo by ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, uvádza sa v tlačovej správe panelu, ktorý v priebehu soboty (6. októbra 2018) ukončil rokovania o komplexnom zhodnotení dôsledkov oteplenia planéty o 1,5 °C a 2 °C na ľudskú spoločnosť a prírodné spoločenstvá a predstavil opatrenia, ktoré krajiny budú musieť v najbližších rokoch a desaťročiach prijať, aby odvrátili uvedené kritické hodnoty globálneho oteplenia.

O vypracovanie špeciálnej správy požiadali IPCC členské krajiny Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) na konferencii COP21 v Paríži ešte v roku 2015, kde v rozhodnutí o prijatí Parížskej dohody bol panel vyzvaný, aby v roku 2018 predložil zhodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z oteplenia o 1,5 °C, resp. 2 °C a s tým súvisiacich opatrení v oblasti obmedzovania emisií skleníkových plynov.

Závery správy budú slúžiť ako podklad pre rokovania signatárskych krajín na najbližšej konferencii COP24 v Katowiciach (3. – 14. decembra 2018), kde by zúčastnené strany chceli dosiahnuť prísnejšie dlhodobé záväzky ohľadom redukcií emisií.

Správa, ktorej plné znenie je k dispozícii na stránkach panelu IPCC [plný názov správy: Global Warming of 1.5°C, an IPCC special report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty], by mala krajinám poskytnúť dôležité informácie nielen o rozsahu očakávaných dopadov klimatickej zmeny, ale aj konkrétnych benefitoch (výhodách), ktoré budú jednoznačne vyplývať z vyšších ambícií (resp. silnejších národných záväzkov pre zníženie celkových emisií skleníkových plynov, v porovnaní s už dohodnutými na konferencii COP21 v Paríži v roku 2015, tzv. NDCs) obmedziť otepľovanie v rámci prísnejšieho limitu globálnej teploty (1,5 °C).

Minulý rok sme informovali o tom, že Slovensko je najambicióznejšie z krajín SVE pri plnení Parížskej klimatickej dohody. Snahu znižovať emisie skleníkových plynov ako tak vykazujú iba tri európske krajiny. Slovensko na lichotivej pozícii v rebríčku.

Od Parížskej zmluvy sa vlani rozhodli odstúpiť Spojené štáty. „To, že Spojené štáty na čele s prezidentom Donaldom Trumpom odstúpili od parížskej klimatickej dohody vôbec nie je zásadný problém. Oveľa horšie je, že najmocnejší muž sveta neprišiel so žiadnou alternatívou v boji proti globálnemu otepľovaniu,“myslí si známy ekológ Bjorn Lomborg.

Kompletnú správu SHMÚ nájdete tu.


Mohlo by vás zaujímať

Odkaz Slovenska v Bruseli: klimatické ciele nesmú poškodzovať priemysel

Odkaz Slovenska v Bruseli: klimatické ciele nesmú poškodzovať priemysel

Pri dosahovaní klimatických cieľov EÚ treba brať ohľad aj na konkurencieschopnosť priemyslu. Takéto stanovisko za Slovensko v Bruseli prezentoval štátny tajomník rezortu hospodárstva Rastislav Chovanec.

ÚRSO upozorňuje: Vyhodnotenie štandardov kvality posielajte do 28. februára

ÚRSO upozorňuje: Vyhodnotenie štandardov kvality posielajte do 28. februára

Vyhodnotenia štandardov kvality za rok 2018 treba ÚRSO predložiť podľa nových alebo novelizovaných vyhlášok.

Sankcie USA voči Venezuele. Čo obsahujú?

Sankcie USA voči Venezuele. Čo obsahujú?

Pozrite si prehľad sankcií, ktoré sú súčasťou embarga USA voči Venezuele.