Prítoky v niektorých oblastiach sa blížili k hodnotám storočnej vody.
Výdatné dažde v uplynulom týždni potrápili aj vodné elektrárne. S veľkou vodou sa však nezvyčajne museli popasovať aj v tepelnej elektrárni v Novákoch. O mimoriadnej situácii informujú Slovenské elektrárne (SE).
Prítoky v niektorých oblastiach sa podľa údajov SE priblížili k hodnotám storočnej vody. Situácia je pritom najviac kritická na východe Slovenska, na riekach Hornád a Hnilec, kde bol až 3. stupeň povodňovej aktivity.
Slovenské elektrárne cez svoje prečerpávacie elektrárne Ružín a Dobšiná počas dažďov, ktoré Slovensko zasiahli od 12. do 15. októbra, prevádzali prietoky do maximálnej hltnosti turbín.
„Maximálny prítok do nádrže Ružín sme mali v strede týždňa, až 330 kubíkov za sekundu. Taký prietok dosahujeme priemerne raz za päť rokov. Na Hnilci sa prítoky do nádrže Palcmanská Maša blížili k hodnotám storočnej vody, dosiahli 26 kubíkov za sekundu, “ hovorí Rastislav Kotúč, vedúci Hydroenergetického dispečingu Slovenských elektrární (HED).
Na Vážskej kaskáde bola situácia menej dramatická. Vrcholové nádrže Orava a Liptovská Mara boli dostatočne vyprázdnené na to, aby v nich zachytili zvýšené prítoky na úrovni 190 až 240 kubíkov vody za sekundu.
„Napriek tomu sme na nižšie položených elektrárňach Vážskej kaskády zaznamenali prietoky dosahujúce prvý stupeň povodňovej aktivity, napríklad na stupni Drahovce – Madunice cez 1 300 m3/s, čo je prietok, aký máme raz za päť rokov,“ dodáva R. Kotúč.
Situáciu komplikuje odpad
S povodňovým prítokom na Vážskej kaskáde SE evidujú aj naplaveniny z brehov jednotlivých prítokov ústiacich do Váhu.
„Z katastrov obcí počas veľkej vody miznú aj nelegálne skládky. A všetko toto končí na hrabliciach hatí a vodných elektrární,“ informovala spoločnosť.
Hrablice sú mechanické zábrany proti vnikaniu väčších nečistôt z vody do priestoru turbíny, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie rozvádzacích lopát alebo obežného kolesa turbogenerátora.
„Hrablice neustále monitorujeme, pretože naplaveniny znižujú prietok a znemožňujú optimálnu prevádzku elektrárne. Na identifikáciu zanášania hrablíc slúži meranie výšky hladín vody pred a za hrablicami,“ uviedli SE.
Ak je rozdiel hladín veľký, je potrebné vtokový objekt elektrárne vyčistiť pomocou čistiacich strojov. Dispečer však musí čo najskôr znížiť výkon čisteného turbogenerátora. Ak by tak neurobil, tlak vody by pritlačil čistiacu lopatu o hrablice, zastavil ju a znemožnil čistenie.
Naplaveniny vo Veľkých Kozmálovciach / Foto: Slovenské elektrárne
V ideálnom prípade dokážu stroje niekedy pracovať aj počas prevádzky turbogenerátorov, teda bez obmedzenia výroby elektrickej energie.
Nečistoty odrážajú vlnou
Naplaveniny sa nesústreďujú len na vtokových objektoch elektrárne. Podľa SE nečistoty zostávajú aj na hrabliciach hatí, ktoré spravuje štátny Slovenský vodohospodársky podnik. Nakoľko ten na všetkých hatiach nemá čistiace stroje, jediný účinný spôsob ako upchatú hať vyčistiť, je odraziť nečistoty vlnou.
„Keď z plného výkonu odstavíme vodnú elektráreň pod haťou, vznikne spätná vlna. Vlna odrazí masu naplavenín od hrablíc na hati. Prúd vody z otvoreného haťového poľa väčšiu časť naplavenín vtiahne do pôvodného koryta rieky, kde sa postupne roztratia, prípadne pritečú na ďalšiu hať,“ popisujú SE postup takéhoto čistenia.
„Obrovská a hlavne riadená sila vody nám tu veľmi pomáha. V tomto prípade je prvým indikátorom pre dispečera veľký rozdiel v horných hladinách na hati a prvej vodnej elektrárne pod haťou,“ vysvetľuje spoločnosť.
Naplaveniny vo Veľkých Kozmálovciach / Foto: Slovenské elektrárne
Nevyhnutná je však aj asistencia pracovníkov priamo v teréne. „V takomto daždivom období potrebujeme mať pohotovostného pracovníka v každej elektrárni, aby mohlo byť v prípade potreby, ak si to situácia vyžaduje, vykonávané čistenie vtokov súbežne,“ podotkol Ladislav Zaukolec, špecialista prevádzky vodných elektrární.
Na to, aby boli SE schopné v období prívalových dažďov spracovať všetku vodu z priľahlých povodí, musia byť všetky disponibilné turbíny v prevádzke bez obmedzení, ktoré by spôsobilo upchávanie vtokových objektov naplaveninami.
„Všetci naši zamestnanci z prevádzky, ktorí neboli v tomto období na ukončovaní generálnej opravy v Trenčíne alebo prebiehajúcich bežných opravách na iných elektrárňach, sa starali o to, aby s čistiacimi strojmi odstraňovali naplaveniny a umožnili prevádzkovať elektrárne na maximum. Nielen z pohľadu výroby, ale aj z pohľadu hroziacej povodňovej situácie,“ doplnil Milan Ilčík, riaditeľ vodných elektrární SE.
Čistenie vtokov pri zvýšených prítokoch však nie je jedinou čistiacou činnosťou na udržanie prevádzky elektrárne.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.