Emisie zo spaľovania zemného plynu klesli. V prípade uhlia a ropy išlo o opačný trend.
V mimoriadne turbulentnom roku, ktorý sprevádzala ruská invázia na Ukrajinu, šoky v cenách energií, rastúca inflácia a výrazné narušenie tradičných obchodných tokov s palivami, bol globálny rast emisií nižší, než sa očakávalo, a to aj napriek tomu, že mnohé krajiny prechádzali z plynu na uhlie.
Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré zverejnila Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) s tým, že celosvetové emisie CO2 z energetiky a priemyselných procesov vlani vzrástli o 0,9 % alebo 321 Mt, čím dosiahli nové maximum na úrovni viac ako 36,8 Gt.
Rast emisií CO2 bol pritom výrazne nižší ako rast globálneho HDP (3,2 %), čím svet opäť nabehol na desaťročný trend oddelenia emisií od hospodárskeho rastu, ktorý prerušil len prudký nárast emisií v roku 2021.
Vzostup OZE, pokles jadra
Podľa IEA mal na slabší rast emisií vplyv najmä pôsobivý nárast výroby fotovoltických a veterných elektrární, vďaka čomu sa zabránilo vzniku približne 465 Mt emisií CO2 v energetickom sektore. Ďalšie „zelené“ technológie vrátane iných obnoviteľných zdrojov, elektrických vozidiel a tepelných čerpadiel pomohli zabrániť približne 85 Mt CO2. Bez tohto trendu by bol ročný nárast emisií súvisiacich s energetikou takmer trojnásobný. Svoj vplyv malo však aj obmedzenie priemyselnej výroby, najmä v Číne a Európe.
Obnoviteľné zdroje pokryli 90 % minuloročného globálneho rastu výroby elektrickej energie. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa zvýšila o približne 275 TWh, čo predstavuje nový ročný rekord.
Napriek tomu, že vlani niekoľko krajín bojovalo s veľkými suchami, globálna výroba elektriny z vodných zdrojov vzrástla o 52 TWh oproti úrovni z roku 2021, ktorá bola v tom čase extrémne nízka z dôvodu nedostatku vody v mnohých regiónoch.
Ku globálnemu nárastu emisií však prispeli špecifické výzvy. Za celý rok zvýšil dopyt po chladení a vykurovaní v dôsledku extrémneho počasia globálne emisie o približne 60 Mt CO2 – približne dve tretiny pochádzali z dodatočnej potreby chladenia a zvyšná tretina z potreby vykurovania, čo predstavovalo takmer pätinu celkového globálneho nárastu emisií CO2. Pokles produkcie jadrovej energie v dôsledku údržieb aj pokračujúceho vyraďovania zariadení sa podpísal na ďalších 55 Mt CO2.
Narástli emisie z uhlia aj ropy
Zostáva vám 57% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.