Dôvodom sú hlavne neodborné montáže. Inžinierska komora však upozorňuje aj na ďalšie riziká.
Kým v predošlých rokoch hasiči evidovali v priemere 15 požiarov fotovoltík ročne, vlani to bolo dvakrát viac. A aktuálny rok 2023 celú štatistiku prepisuje: len od januára do júla Hasičský záchranný zbor ČR zaevidoval už 29 požiarov solárnych panelov.
Informuje o tom Česká komora autorizovaných inžinierov a technikov (ČKAIT). Na štatistiku upozornila tiež Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
V článku sa dozviete:
- prečo solárne panely začínajú horieť,
- ako uvoľnili pravidlá inštalácií fotovoltiky v Česku,
- čo je problémom na Slovensku,
- prečo môžu byť rizikom aj nosníky panelov,
- čo sa pri inštaláciách podľa odborníkov často podceňuje.
Zle namontované panely sú rizikom
Dôvodom skokového nárastu fotvooltických požiarov je podľa inžinierskej komory rastúci počet fotovoltaických elektrární, ktoré vznikajú bez odborných znalostí zhotoviteľa a spracovateľa dokumentácie.
Neodborných montáží podľa SAPI pribúda aj na Slovensku. „Deje sa to nielen preto, že počet inštalácií v uplynulých dvoch rokoch na Slovensku výrazne vzrástol a s počtom rastie aj nekvalita, ale najmä z dôvodu, že inštalovať fotovoltiku si v poslednej dobe trúfnu aj montéri, ktorí na to nielenže nemajú potrebné papiere, ale nemajú ani potrebné znalosti z elektrotechniky,“ vysvetľoval pre Energie-portal.sk riaditeľ asociácie Ján Karaba.
Situáciu v Česku podľa ČKAIT môže v nasledujúcich rokoch navyše ešte zhoršiť rozvoľnenie povoľovacieho konania. Od 23. januára 2023 je v Česku možné fotovoltiku s výkonom do 50 kW pri splnení stanovených podmienok realizovať bez povinného požiarno-bezpečnostného riešenia.
Česká inžinierska však upozorňuje na zložitosť týchto zariadení, a to aj menších elektrární do 50 kW. ČKAIT apeluje na stavebníkov, aby nepodceňovali projektovú prípravu a zapojenie autorizovaných osôb do prípravy, realizácie a prevádzky solárnych systémov.
„Určite neodporúčame ísť cestou montáže podľa internetu a nakúpiť najlacnejšie výrobky s cieľom čo najviac ušetriť. Nesprávny návrh riešenia, nevhodné materiály alebo neodborná inštalácia významne zvyšujú riziko požiaru. A to sa môže predražiť: ohrozené môžu byť nielen celé nehnuteľnosti, ale aj ľudské zdravie a životy. A to nielen majiteľa nehnuteľnosti, ale aj susedov alebo zasahujúcich hasičov, pretože požiarom zasiahnutý FVE systém môže byť pod napätím vyšším ako relatívne bezpečných 120 voltov,“ hovorí Robert Špalek, predseda ČKAIT.
Problém sa pritom podľa komory týka predovšetkým rodinných domov. V prípade fotovoltických elektrární na priemyselných objektoch alebo obchodných centrách ide spravidla o systémy s vyšším výkonom ako 50 kW, a tie musia v Česku vždy prejsť riadnym povoľovacím konaním podľa stavebného zákona. Požiarne bezpečnostné riešenie je v takýchto prípadoch nevyhnutnou časťou projektovej dokumentácie.
Horí z rôznych dôvodov
Podľa Jána Peterku, ktorý je v Česku autorizovanou osobou v odbore požiarnej bezpečnosti stavieb, horieť začne len výnimočne kvôli poruche na samotnom solárnom paneli. Príčina býva väčšinou v skrate v nadväzujúcich rozvodoch a elektrických zariadeniach. Na druhej strane panel ako taký svojou konštrukciou požiar nešíri, čo dokázalo viacero skúšobných testov.
Riziko vzniku a následného šírenia požiaru sa podľa skúseností expertov na požiarnu bezpečnosť často týka konektorov na kabeláži pod jednosmerným napätím, horľavých obalov káblov alebo nekvalitných či neodborne zapojených zariadení, akými sú meniče napätia či odpojovače.
Okrem toho príčinou môže byť tiež nevhodná skladba strešnej krytiny, nevyhovujúce umiestnenie technických zariadení či neriešené priechody elektroinštalácie konštrukcií. V praxi sa odborníci stretávajú aj s nekvalitnými batériovými úložiskami alebo podcenenou ochranou pred zásahom bleskom.
„V poslednej dobe dochádza aj k rozmachu plastových nosných konštrukcií, ktoré kvôli nižšej cene nahrádzajú nehorľavý materiál a na ktorých sú uložené panely,“ hovorí ďalej Josef Král, autorizovaná osoba v oblasti požiarnej bezpečnosti stavieb. Ako dodáva, plastová konštrukcia nie je podľa českej vyhlášky prípustná z hľadiska bezpečnej inštalácie, preto je nutné v týchto prípadoch prejsť riadnym stavebným konaním bez ohľadu na výkon fotovoltiky.
Na bezpečnosť treba myslieť vopred
Ďalším dôležitým predpokladom bezpečnej inštalácie fotovoltiky podľa inžinierskej komory je, aby bolo možné každú fotovoltickú elektráreň v prípade požiaru deaktivovať. A keďže slnko sa vypnúť nedá, treba zaistiť aby fotovoltická elektráreň po „vypnutí“ nemala v časti s jednosmerným napätím, teda medzi panelom a striedačom, napätie vyššie ako 120 V.
Realita, ktorá môže ohroziť životy hasičov zasahujúcich v prípade požiaru, však býva úplne iná. „Bežne sa dajú vidieť stavby s FVE s napätím v jednosmernej časti 600 až 800 voltov, niekedy aj viac. Pokiaľ je ale pri hasení strechy jednosmerné napätie vyššie ako 400 voltov, hrozí hasičom vysoké riziko smrteľného úrazu a veliaci dôstojník má preto podľa metodického listu bojového poriadku jednotiek požiarnej ochrany oprávnenie prerušiť zásah. To v dôsledku znamená predĺženie doby likvidácie požiaru a v extrémnom prípade sa hasiči zamerajú len na ochranu susedných nehnuteľností,“ konštatuje ČKAIT.
„Všetkým, ktorí si fotovoltaické elektrárne kupujú, veľmi odporúčame, aby si vo vlastnom záujme nechali od autorizovaných osôb spracovať požiarne bezpečnostné riešenie a požadovali jeho naplnenie aj od dodávateľských spoločností,“ dodáva Robert Špalek. „Platí to aj v prípadoch, keď majú fotovoltické elektrárne nižší výkon ako 50 kW a nevyžadujú stavebné konanie. Malé finančné náklady môžu predísť veľkej škode. Ostatne nečudovali by sme sa, keby sa podobná dokumentácia a bezpečnostné riešenie stali do budúcnosti povinnosťou aj pod tlakom poisťovní.“
Celý článok ste si mohli prečítať vďaka tomu, že ste naším predplatiteľom. Ďakujeme za vašu priazeň.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.