Enesco
TESLA
Belimo 2

EÚ nezohľadňuje všetky svoje emisie, tvrdia audítori. Zrátali, o koľko sú v skutočnosti vyššie

Splneniu cieľov stanovených pre rok 2020 pomohla pandémia COVID-19. Bez nej by EÚ podľa Európskeho dvora audítorov svoje energetické a klimatické ciele dosiahla len ťažko.

emisie

Foto: Depositphotos

Štáty EÚ nemusia splniť svoje ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Dosiahnuť ciele stanovené pre rok 2020 sa im síce podarilo, ale pomohla k tomu pandémia COVID-19 a s ňou spojené zníženie energetickej spotreby a pokles emisií.

Vo svojej najnovšej správe to konštatuje Európsky dvor audítorov. Podľa záverov správy EÚ síce v celosvetovom porovnaní dosahuje dobré výsledky pri znižovaní emisií skleníkových plynov, ale nezohľadňuje pritom všetky svoje emisie.

Audítori pritom spochybňujú, že EÚ sa podarí splniť plán a znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, keďže našli „málo náznakov,“ že opatrenia na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 budú dostatočné.

V článku sa dozviete:

  • na aké nedostatky audítori upozorňujú,
  • prečo sú podľa nich reálne emisie v EÚ vyššie, než hovoria štatistiky,
  • prečo je otázna nákladová efektívnosť európskych opatrení,
  • aké odporúčania dostala Komisia.

Splneniu cieľov pomohla pandémia

Európska komisia na jeseň minulého roka oznámila, že EÚ dosiahla svoje tri ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2020. Išlo o zvýšenie energetickej efektívnosti, zníženie emisií skleníkových plynov a dosiahnutie aspoň 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na koncovej spotrebe energií.

Ciele pre jednotlivého štáty boli nastavené rôzne a napríklad Slovensko ten svoj splnilo, hoci v prípade OZE vykázalo 17-percentný podiel OZE. Únia ako celok však hlásila, že plní aj 20-percentný cieľ.

Podľa audítorov to však nebolo spôsobené len opatreniami EÚ v oblasti klímy. Ako príklad poznamenávajú, že štáty EÚ by „s najväčšou pravdepodobnosťou“ nedosiahli svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 bez nižšej spotreby energie v dôsledku finančnej krízy v roku 2009 a pandémie COVID-19.

Vývoj cieľa EÚ v oblasti emisií skleníkových plynov .jpg

Zdroj: Správa Európskeho dvora audítorov

 
 

Zostáva vám 62% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Do diskusie o spôsobe určovania ceny elektriny na európskom trhu sa zapojil aj ÚRSO. Brusel považuje debatu za ukončenú.

Umelá inteligencia rapídne zvýši spotrebu energie, výzvou bude energetická efektívnosť

Umelá inteligencia rapídne zvýši spotrebu energie, výzvou bude energetická efektívnosť

Výroba, prevádzka a údržba zariadení umelej inteligencie povedie k zvýšeniu spotreby energie. V každom odvetví, kde sa má umelá inteligencia využívať, bude potrebné prevádzkovať servery.

AI vstupuje do energetiky, batérie aj trading už riadia inteligentné systémy

AI vstupuje do energetiky, batérie aj trading už riadia inteligentné systémy

Energetické firmy začínajú využívať umelú inteligenciu na interpretáciu dát, optimalizáciu prevádzky aj obchodovanie s flexibilitou.

X
X
X
X