Editoriál. Ukončenie stredoveku v dodávke tepla je v prospech odberateľov

Pred vyše tridsiatimi rokmi existoval na Slovensku prakticky jeden štátny dodávateľ elektriny. Osobný automobil si ľudia mohli kúpiť väčšinou iba od pár značiek, náhradné diely a príslušenstvo iba v Mototechne. Potraviny zohnali v zopár obchodoch s často prázdnymi regálmi a automatickou odpoveďou „nemáme“.

Dodávku tepla pre obrovské panelákové sídliská vyriešili centrálni plánovači diaľkovým vykurovaním. Niekde na okraji mesta sa postavil veľký zdroj na uhlie, plyn, ktorý vyrábal potrebné teplo pre byty, prevádzky a podniky.

Takýto systém centrálneho zásobovania teplom však potrebuje potrubie, aby horúcu paru alebo vodu dokázal dopraviť do domácností, firiem, úradov. A veľmi často poriadne dlhé potrubie. Nemusíte byť Einstein, aby ste si uvedomili, že čím väčšia je dĺžka potrubia, tým viac tepla sa po ceste stráca. Veľké teplárne teda musia vyrobiť ešte o pár desiatok percent viac horúcej vody, aby sa potrebné množstvo dostalo ku konečnému odberateľovi.

A v tom je kľúčový problém CZT systémov v porovnaní s efektívnejšími blokovými kotolňami priamo na sídliskách. Decentralizované riešenia v akejkoľvek oblasti fungujú lepšie, ekonomickejšie a aj ekologickejšie ako centrálne. Platí to aj pre tepelnú energetiku.

Nikto nechce zrušiť diaľkové vykurovanie. Ani to nie je reálne. Ale žijeme v 21. storočí, keď je možné vykurovanie a ohrev vody zabezpečiť oveľa účinnejšími technológiami a hlavne priamo na mieste. Rovnako netreba hádzať teplárenské spoločnosti do jedného vreca. Nie všetky fungujú rovnako nehospodárne ako donedávna ešte šesť štátnych teplární. Fyzika sa nedá oklamať a distribučné straty musia zacvakať odberatelia vyššími účtami za teplo.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.