Editoriál. Nemecko ako „špinavý“ klimatický líder?

24. február – deň, keď odštartovala agresia len pár kilometrov od našich hraníc, deň, keď sa rozdelili nevinné ukrajinské rodiny, deň, keď sa Putin v izolácii a odtrhnutý od reality začal svetu vyhrážať jadrovým arzenálom, ale aj deň, keď Európa dostala v otázke energetickej bezpečnosti poriadne studenú sprchu.

Tento dátum sa pre nás stal mementom z viacerých dôvodov. Jeden z nich bezpochyby súvisí aj s energetickou politikou. Vzletné klimatické ciele, s ktorými prichádzal Brusel, sa nepodarilo pretaviť do systematickejšej stratégie znižovania závislosti od Ruska.

Od konca februára tak európske krajiny stoja pred niekoľkými vážnymi dilemami, ako tento proces čo najefektívnejšie urýchliť. Aj Nemecko, klimatický líder Európy a horlivý podporovateľ zelených riešení, sa intenzívne zaoberá spomínanou otázkou. S jediným rozdielom – rieši dilemu, ktorá by zrejme dilemou ani nemusela byť.

Po ruskom útoku na Ukrajinu sa v kuloároch začalo šepkať, že Nemecko možno prehodnotí svoj dlhodobý odmietavý postoj k jadru. Išlo o logické úvahy, keďže vzhľadom na aktuálne geopolitické prostredie je bezpečnosť dodávok energie kľúčová.

Nemecká realita je však iná, pričom vláda aj naďalej počíta so svojím schváleným plánom odstavovania jadrovej flotily. Pohráva sa však aj s inou myšlienkou – ako zálohu za znížené využívanie plynu si aspoň dočasne ponechá špinavé uhoľné elektrárne.

Je pochopiteľné, že problém energetickej bezpečnosti nevyriešime za mesiac ani za rok. Pomerne iracionálne však môže pôsobiť výber nástrojov, ktoré si zvolili Nemci. Nedávno pritom vláda zverejnila plán, podľa ktorého chce do roku 2030 produkovať prinajmenšom 80 % energie z obnoviteľných zdrojov.

Paradoxne teda na jednej strane predstavila výrazne ambicióznu koncepciu znižovania emisií, ale na druhej strane hovorí „nie“ jadru a stále koketuje s uhlím. Najnovšie dokonca Nemecko avizovalo, že bude hlasovať proti návrhu európskej taxonómie, ktorý klasifikuje jadrovú energiu ako zelenú, a to aj napriek tomu, že podľa samotného vedeckého útvaru Komisie JRC ide o udržateľný zdroj (a dokonca v mnohých prípadoch udržateľnejší ako iné obnoviteľné zdroje).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.