Energetická politika najväčšej európskej ekonomiky sa mení. Ukončenie prevádzky jadrových a uhoľných elektrární v pôvodných termínoch už nie je tak isté.
Európska únia aj jednotlivé krajiny prehodnocujú svoje energetické politiky v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. V Nemecku ako najväčšej európskej ekonomike pokrýva dovážaný zemný plyn z Ruska zhruba polovicu energetickej potreby krajiny.
Pôvodný zámer odstaviť jadrové elektrárne, postupne utlmovať výrobu elektriny z uhlia a zároveň zvýšiť množstvo dovážaného zemného plynu potrubím z východu je však zastavením spustenia plynovodu Nord Stream 2 a snahou o odklon od ruského plynu nerealizovateľný.
Nemecká vláda teraz signalizuje možnosť predĺžiť životnosť uhoľných a atómových elektrární. Utlmovanie výroby elektriny z uhlia malo prebiehať najneskôr do roku 2030, posledné tri atómové elektrárne mali byť podľa pôvodného zámeru odstavené v priebehu tohto roka.
“Musíme zmeniť našu závislosť na dovozoch od jednotlivých dodávateľov energie,” uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. Súčasťou novej stratégie má byť aj vybudovanie dvoch LNG terminálov a zvýšenie naplnenosti podzemných zásobníkov plynu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.