Editoriál. Minister sa v SPP cíti ako doma

Na sklonku leta nastalo v rezorte hospodárstva veľké sťahovanie. Ministerstvo usúdilo, že ich doterajšia budova je v nevyhovujúcom stave, preto hľadalo nové priestory.

O tom, že by sa úradníci poobzerali po trhových cenách za prenájom, však nemôže byť ani reči. Nápad, ktorý by mohol ušetriť peniaze daňových poplatníkov, ich skrátka ani netrkol.

Namiesto toho sa ministerstvo „hopsa-hejsa“ nasťahovalo do budovy Slovenského plynárenského priemyslu.

Formálne sa zdá byť všetko v poriadku, veď napokon ministerstvo je stopercentným akcionárom SPP.

No čosi tu predsa len nehrá.

Predstavte si, že šéfujete štátnej firme – ministerstvu, ktoré vlastnícky ovláda jeden veľký podnik. Tento podnik – SPP – nie je prirodzeným monopolom, ale dodávateľom plynu na konkurenčnom trhu. Pre tento trh zároveň pripravujete nové zákony a regulácie.

Už toto samotné je konflikt záujmov ako Brno. Ale dobre, ste nový minister hospodárstva a naozaj nenesiete vinu za nejakého hlupáka, ktorý rozhodol, že akcionárske práva Slovenskej republiky v SPP bude vykonávať práve to ministerstvo, ktoré pre SPP píše regulačné zákony.

Čo však môžete ako dobrý minister urobiť, je snažiť sa držať si od SPP primeraný odstup a rezervovanosť. Prečo? Z dvoch dôvodov.

Po prvé dotyčná firma má svoje vedenie a vy v nej svojich zástupcov, ktorí ju majú dozorovať. Žiadne iné prepojenie nie je užitočné ani správne.

Po druhé vy ako minister pripravujete zákony a iné regulácie pre celý energetický trh. Prijímate lobistov, počúvate ich argumenty, rokujete. Vašou povinnosťou je zaručiť, aby všetci mali rovnakú pozíciu. Ako sa však môžu cítiť energetické firmy, ktoré prídu rokovať o legislatíve tohto štátu do budovy, na ktorej hrdo svieti logo ich najväčšieho konkurenta? Kompletne zle.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.