Preveria, ako štát dotuje energie. NKÚ si chce posvietiť na rezort hospodárstva aj ÚRSO

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) plánuje prešetriť spôsob, akým štát dotuje ceny energií. Tému plánuje otvoriť aj na úrovni EÚ.

„Ak to takto bude pokračovať ďalej a ak na deformovaný trh budeme reagovať deformovanými kompenzačnými opatreniami, musíme dať odpoveď a otázku, ako sa táto deformácia premietne do schodku verejných financií, ako to budeme vykrývať z rozpočtu pre rok 2024 alebo 2025,“ vyhlásil 16. marca na pôde NR SR predseda úradu Ľubomír Andrassy. Pýtali sme sa na podrobnosti.

V článku sa dozviete:

• akými spôsobmi štát dotuje plyn, teplo a elektrinu,
• kto je prijímateľom dotácií a koľko to štát stojí,
• čo chce preverovať NKÚ a kedy rozbehne kontroly,
• ako reaguje ÚRSO a čo jeho predseda hovorí o kompenzáciách.

O čo ide?

Štátny rozpočet od minulého roka dotuje koncové ceny energií rôznymi spôsobmi a cestami. Časť z mnohomiliardového balíka inkasujú odberatelia energií, časť dodávatelia elektriny, plynu a tepla, časť prevádzkovatelia sietí.

V prípade zemného plynu a tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) vládne nariadenia „zastropovali“ ceny účtované dodávateľmi domácnostiam tak, že oproti roku 2022 mohli od 1. januára 2023 stúpnuť maximálne o 15 %, resp. 20 eur / Mwh.

Rozdiel medzi „zastropovanou“ a cenami vyplývajúcimi z cenových rozhodnutí ÚRSO dodávateľom priebežne kompenzuje ministerstvo hospodárstva. Za prvý mesiac fungovania tohto mechanizmu, január 2023, sa kompenzácie poskytnuté dodávateľom vyšplhali na 175 mil. Eur.

V prípade elektrickej energie je základom vládneho opatrenia poskytovanie „zvýhodnenej“ elektriny zo Slovenských elektrární za 61 eur / MWh. K silovej elektrine však na pokrytie reálnej spotreby domácnosti podľa všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) musí ďalšiu energiu priebežne dokupovať Slovenský plynárenský priemysel (SPP), do ktorého vláda aj pre tento účel vložila mimoriadny 500-miliónový vklad.

Ďalšími stovkami miliónov eur štátny rozpočet takisto dotuje rôzne tarify a regulované položky koncovej ceny elektriny, ktorých prijímateľmi sú distribučné spoločnosti, Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) či OKTE. Tieto poplatky zostali oproti roku 2022 „zastropované“ a ich štát kompenzuje ich nárast, ktorý sa neuplatňuje do účtovaných cien.

V neposlednom rade smerujú energodotácie aj k samotným odberateľom. Rezort hospodárstva tzv. energodotáciami firmám a samosprávam kompenzuje zvýšené výdavky na elektrinu a plyn. Za minulý rok takto ministerstvo rozdelilo desiatky miliónov eur, v aktuálnom roku má pre tento účel vyhradený polmiliardový balík.

V januári 2023 však vláda otočila postup a v prípade firiem začala podobne ako v prípade domácností dotovať energie priamo na strane dodávateľov. Rezort hospodárstva pritom pri poskytovaní kompenzácií vychádza z cenových stropov 99 eur / MWh pri plyne a 199 eur / MWh pri elektrine, ktorí dodávatelia nemôžu prekročiť pri poskytovaní dodávok. Náklady prevyšujúce tieto stropy im prepláca štát, pričom náklady sa odvodzujú z cenových rozhodnutí ÚRSO. A tie v niektorých prípadoch hovoria aj o viac ako 500 eurách / MWh.

Ľubomír Andrassy: Rokom 2023 sa problém nekončí

Na postup, ktorý štát zvolil pri dotovaní cien energií, si chce teraz posvietiť NKÚ. Ako na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvao 16. marca priblížil jeho predseda Ľubomír Andrassy, kontrolórov bude zaujímať najmä vynakladanie verejných zdrojov.

„Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu treba povedať, že my sa na tento problém nemôžeme pozerať tak, že na jednej strane platia princípy voľného trhu a na druhej strane cez neštandardné opatrenia musíme tieto zlyhania trhu kompenzovať z verejných zdrojov. My raz tieto dôsledky a tieto náklady budeme musieť znášať,“ podotkol Ľ. Andrassy.

Ľubomír Andrassy na zasadnutí komisie | Foto: ENERGIE-PORTAL.SK

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.